S likvidáciou kláštorov uvažovali komunisti už od roku 1948, hneď po svojom nástupe k moci. Hľadali len zámienku, ktorou by sa likvidácia ospravedlnila. Táto akcia dostala názov Akcia „K" a mala prinútiť rehoľníkov, aby sa vzdali rehoľného života.
Pre komunistický režim bola Katolícka Cirkev najväčším nepriateľom a preto komunisti sa rozhodli zlomiť "vplyv na masy" a s týmto cieľom roku 1950 uskutočnili štyri hlboké rany:
a) Akcia B - domáce väzenie všetkých biskupov
b) Akcia K - zlikvidovanie všetkých mužských reholí
c) Akcia P - zlikvidovanie gréckokatolíckej Cirkvi
d) Akcia D - paralyzovať činnosť ženských rehoľných spoločností.
Akcia K, známa tiež pod menom barbarská noc, sa odohrala v noci z 13. na 14. apríla 1950. V túto noc obsadili príslušníci vtedajšieho režimu všetky mužské kláštory v celom Československu. Rehoľníkov už nadránom autobusmi rozvážali do záchytných kláštorov (Podolínec, Svätý Beňadik - dnes Hronský Beňadik, Šaštín, Jasov a iné), kde život nemal ďaleko od pobytu vo väzení. Napríklad v Podolínci, kde panoval najprísnejší režim, zakrátko pribudli na oknách mreže, kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami a na poriadok dohliadali strážcovia z Leopoldovskej väznice.
V máji 1950 komunistom bolo hlásene, že akcia K bola úspešne zakončená a v jej priebehu "boli sústredení rehoľní príslušníci v počte 1002 osôb. Mimo sústredenia bolo ponechaných 28 rehoľníkov pre výkon bohoslužobných obradov v kláštorných kostoloch, 16 chorých a 1 zaistený (t. j. väznený) počas sústredenia". Na ÚV KSS sa Akcia K označovala za opatrenie, ktoré prinesie socialistickej spoločnosti dvojnásobné výhody: zlikvidovanie "najoddanejšieho aparátu Vatikánu" u nás a zároveň oslobodenie náboženského života veriaceho ľudu od "najreakčnejšieho vplyvu". A tak v máji 1950 kláštorný život na Slovensku prestal jestvovať. Rehoľníkom nedovolili nijakú činnosť, brutálne ich pozbavili základných ľudských práv a slobôd a potom vyvíjali na nich psychologický a mocenský nátlak, aby ich nakoniec prinútili k vystúpeniu zo svojej rehole. Týmito neľudskými metódami ich neustále triedili. Najprv oddelili predstavených kláštorov od ostatných. Potom sa rozhodli oddeliť mladších od starších, pričom tých najmladších (do 16 roku veku) poslali domov k rodičom; potom oddelili pátrov od frátrov; potom rozdelili pátrov do 3-4 skupín (na reakčných, nepolitických a "naklonených socialistickému zriadeniu", atď.). Aby mohli na nich účinnejšie pôsobiť, premiestňovali ich z jedného koncentračného kláštora do druhého, posielali ich na pracovné brigády a tam boli aj nútení počúvať ideologické prednášky, povolávali do vojenskej služby a zadeľovali ich do tzv. pracovných technických práporov (PTP) a pod.
Vzhľadom k tomu, že rástlo prenasledovanie Cirkvi, tak vznikla tzv. „podzemná" alebo ,,tajná" Cirkev. Tvorili ju kňazi a rehoľníci, ktorí boli tajne, bez súhlasu vládneho režimu vysvätení, alebo tí, ktorým režim odobral štátny súhlas na vykonávanie kňazského povolania. Väčšinou pracovali v občianskom povolaní a svoje duchovné aktivity vykonávali tajne. K tajnej cirkvi patrilo aj množstvo laikov.
V rámci akcie K a v ďalších akciách proti mužským reholiam (akcia K1 a K2) bolo celkovo na Slovensku internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí. Po akcii K nasledoval podobný zásah proti ženským rádom - akcia R. Zásah proti reholiam bol protiprávny.
Medzi postihnutými boli aj viacerí bohoslovci, ktorí sa pripravovali na kňazstvo, od kňazskej vysviacky ich delilo iba niekoľko mesiacov. V zaisťovacích táboroch tajne dokončili svoje štúdia a čakali na vhodnú príležitosť, aby mohli prijať sviatosť kňazstva. Medzi nimi boli aj známy Ján Chryzostom Korec (terajší kardinál a nitriansky emeritný biskup) a Pavol Hnilica (už nebohý biskup). Tajne ich za kňazov vysvätil rožňavský biskup Róbert Pobožný v nemocničnej kaplnke. Priebeh tajnej vysviacky je neuveriteľný.
Pre vtedajší režim svojou cirkevnou politikou hlavným cieľom bola úplná ateizácia spoločnosti. K spomienke na akciu „K" sa v niektorých mestách pripojili aj veriaci z rôznych cirkví. Táto spomienka môže byť podnetná nielen pre veriacich. A nakoniec aj keď sa komunistickému režimu podarilo akciou „K" zlikvidovať všetky mužské kláštory, nepodarilo sa im však zlikvidovať rády založené svojimi zakladateľmi. A tiež sa nepodarilo s katolíckou krajinou urobiť krajinu ateistickú.
Pastiersky list biskupov Slovenska k 60. výročiu barbarskej noci: http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100417006
