Je dobré si pripomenúť fakty: Len málo ľudí v modernej spoločnosti je schopných fungovať legálnym spôsobom bez bankového účtu. Štát obmedzením hotovostných transakcií to priamo nariadil. Je len máo segmentov v ekonomike, ktoré by boli tak regulované a dohliadané ako bankovníctvo. Navyše regulácia je nadnárodná, pretože pravidlá bankovníctvoa sú v rámci Únie harmonizované. Štát a Európska únia takto na seba prevzali do značnej miery zodpovednosť za bezpečnosť našich vkladov v bankách. Nakoniec sa oplatí dodať, že pravidlá jednotnej platobnej oblasti v eurozóne (SEPA) a európsky bankový dohľad ďalej oslabia národný charakter bankovníctva.
Čo sa deje na Cypre ? Všetci vkladatelia, majitelia účtov v bankách zaplatia údajne jednorázovú a mimoriadnu daň 6,75%, resp. 9,9% z objemu vkladu. Treba si uvedomiť, že všetci do jedného. Aj tá babka, čo si šetrila na pohreb a má v banke napríklad nasporených 9000 EUR, zaplatí viac než 600 EUR. Len tak ... Tá babka, ani ostatní vkladatelia nemohli ovplyvniť to ako ich banka investuje a aj keby si vybrali v rámci Cypru rozumnejšiu banku, nijako by im to dnes nepomohlo.
Prednedávnom som čítal vyjadrenie politika, že ideme zachraňovať tučné vklady rôznych podivných existencií na Cypre. Predpokladám, že politik vedel o čom sa zmieňuje, no otázka je, že kto umožnil, aby si podivné existencie ukladali veľké čiastky v cyperských bankách. Odpoveď je, že v prvom rade cyperský štát a v druhom rade Únia, teda súčasní politici. Oni nastavujú pravidlá hry a rozhodujú, kedy treba zažmúriť oči. Presne to isté platí aj o zodpovednosti za zlé investície cyperských bánk. Rozhodovali síce vedenia bánk, no cyperský dohľad investície kontroloval a európske orgány dohľadu mali o nich všetky informácie. Zase na konci celého rozhodovacieho reťazca nájdeme politikov, ktorí samozrejme ovplyvnili zloženie orgánov dohľadu.
Predpokladám, že vkladatelia cyperských bánk ocenia tento krok svojej vlády a budú hlasovať nohami. Pravidlá Únie a SEPA robia takéto hlasovanie veľmi jednoduchým. Obávam sa však, že to vážne postihne stabilitu bánk na ostrove a bude to pravdepodobne koniec útočiska v dnešnej podobe pre mnohé firmy na Cypre.
Aké si zobrať ponaučenie z tejto smutnej udalosti ? Dnešní politici neváhajú pod ľúbivou zámienkou a s medovými sľubmi siahnuť kradmou rukou na úspory občanov a minúť ich okamžite po ich získaní. Slovensko má s tým skúsenosti - v roku 1953 to bolo drsné, zodpovedalo to duchu doby a v súčasnosti hladká deštrukcia II. piliera a minutie existujúcich i budúcich dôchodkových úspor občanov na zaplátanie dier v rozpočte. Tie spôsobila najmä neschopnosť vyberať dane (najmä DPH) a nechuť začať skutočne šetriť vo výdavkoch - to by sa totiž mohlo dotknúť investorov strany.
Občania však budú mať pomerne skoro možnosť organizovať si svoj bezhotovostný platobný styk z hociktorej banky v eurozóne za rovnakých cenových podmienok ako zo Slovenska. Ak sa mi bude zdať, že na Slovensku hrozí podobne zdanenie vkladov ako na Cypre, tak môžem presunúť svoje vklady do dôveryhodnejšieho štátu. Samozrejme, ak to urobí veľa ľudí, bude to mať negatívne dopady na možnosti slovenských bánk poskytovať úvery a v konečnom dôsledku na stabilitu celého bankového sektora.
To je však len dočasné riešenie. V tejto situácii sa ukazuje ako je dôležitý výber politikov. Oni a ich rozhodnutia trvalo ovplyvňujú náš život. Banková daň na Cypre je výsledkom činnosti politikov, ktorí dostali svoj mandát od voličov. Moderný štát má veľkú moc, a preto veľmi záleží komu túto moc nad sebou zveríme.
