Ak sa to stane, euro môže fungovať ďalej, pretože z hľadiska ostatného sveta, eurozóna má vyrovnanú platobnú bilanciu a predstavuje tiež jednu z rezervných mien. Problém je, že takéto riešenie skoro nikto nechce. Veľké južné štáty a Francúzsko si nevedia predstaviť, že budú len provinciou nejakého následníka Rímskej ríše. Daňoví poplatníci v severných štátoch zatiaľ ešte nedozreli na myšlienku, že by mali zo svojich daní podporovať aj "tých na slnečnom Juhu". Politici toto všetko vedia, a tak robia kroky, ktoré im dané ihrisko dovoľuje a získavajú čas. Možno v nádeji, že verejnosť bude nakoniec tak vystrašená, že im revolučné kroky odobrí.
Doteraz sa darilo 3 roky odďaľovať riešenie, ale zdá sa, že vyvrcholenie drámy sa blíži. Domnievam sa, že v príprave federálneho štátu sa pokročilo minimálne. Fiškálna centralizácia je minimálna a projekt bankovej únie, ktorý je len jedno sklíčko do mozaiky, sa nestretol s veľmi priaznivou reakciou. Politici môžu ešte prísť s ďalšími centralizačnými projektmi, ktoré im získajú trocha času, ale úplne, no vynútené riešenie asi príde počas najbližších mesiacov. Napriek všetkým vyhláseniam zodpovedných to vyzerá tak, že eurozóna sa nejakým spôsobom rozdelí, pretože bez existencie jednotného štátu, rozdiely medzi jej členmi jej nedávajú možnosť sa udržať. Samozrejme, že ide o radikálne a krajné riešenie problému, ktoré si vlastne nikto neželá, no jeho pravdepodobnosť, aj keď v súčasnosti nízka, sa už nedá pokladať za zanedbateľnú. Myslím, že treba o týchto nepríjemných veciach hovoriť, pretože môžu mať rozhodujúci vplyv na ďalší osud občanov nášho štátu. Chcem tiež upozorniť, že každé z týchto riešení bude veľmi drahé - celkové náklady sa v rámci EÚ odhadujú až do 30 - 40% HDP, nielen kvôli nákladom na oddelenie mien, ale najmä kvôli odpisu aktív z južného krídla eurozóny, kolapsom bánk a nakoniec celkovému prudkému poklesu európskej ekonomiky. Celý svet by zažil otras o poriadok vyšší než po páde Lehman Brothers v roku 2008.
Čo teda v takomto prípade čaká Slovensko ? Slovensko sa zdá byť na pomedzí medzi južným a severným krídlom. Ekonomika a produktivita práce rastú solídnym tempom, platobná bilancia je vyrovnaná, finančný sektor je zdravý. Na druhej strane štruktúra ekonomiky, osobné bohatstvo občanov ako aj ich príjmy sú veľmi vzdialené od bohatých severných štátov eurozóny. Rating Slovenska je na úrovni A. Ak sa eurozóna rozdelí, môže vzniknúť menšia menová únia štátov, ktoré majú veľmi podobné ekonomiky ako aj pravidlá jej fungovania, na čele s Nemeckom (severné euro). Iná možnosť je, že už žiadna nová menová únia nevznikne a každý štát bude sám za seba. Budeme sa teraz zaoberať rôznymi možnými scenármi vývoja:
Slovensko sa bude môcť uchádzať o členstvo v menovej únii so severným euro. Táto možnosť by bola asi uprednostňovaná našimi politikmi, nepriamo ju spomínali členovia SMERu i opoziční predstavitelia. Pre nich by to znamenalo určité potvrdenie ich spôsobu riadenia našej ekonomiky. Otázka však je, či je to naozaj najlepšia cesta pre Slovensko, bolo by vhodné o nej diskutovať. Ak by sa Slovensko ocitlo v menovej únii s Nemeckom, Holandskom, Fínskom, Rakúskom, išlo by o spojenie druhej najchudobnejšej krajiny eurozóny s tými najbohatšími. Navyše v týchto štátoch je index ekonomickej slobody aj podmienky na podnikanie lepšie než u nás. Nebola by to preto optimálna menová oblasť. Slovensko potrebuje stále dobiehať tieto štáty, no menová politika pre severné euro mu to nemusí umožňovať - môže sa stať napríklad, že po prekonaní súčasnej krízy bude potrebné sprísniť menovú politiku, zvýšiť úrokové sadzby, obmedziť úverovanie, čo môže mať nepriaznivé dôsledky na náš rast. Ekonomika síce bude rásť, no tempo bude pomalé. Na druhej strane, budeme využívať výhody stabilného a dôveryhodného zoskupenia, budeme určite vhodným teritóriom pre ďalšie investície a naša riziková prirážka klesne. Konkurenčný tlak z ostatných štátov menovej únie by mohol postupne tlačiť na zlepšenie podmienok na podnikanie, vrátane napr. zmien v súdnictve.
Slovensko nebude mať možnosť byť členom menovej únie so severným eurom. V tomto prípade sa ponúkajú tri možnosti:
- Prijať severné euro ako vlastnú menu, no bez možnosti ovplyvňovať rozhodnutia severoeurópskej centrálnej banky (SCB), a bez možnosti pre naše banky financovať sa v SCB. Národná banka Slovenska by musela mať dostatočné rezervy severného eura, aby bola schopná financovať likviditnú potrebu bánk na Slovensku a pôsobiť ako veriteľ poslednej záchrany. Tento model používa dnes napr. Čierna Hora. Výhodou by bolo, že v hospodárstve sa by sa používala silná a dôveryhodná mena. Naša ekonomika bude stále veľmi otvorená a Nemecko a štáty naň ekonomicky naviazané budú našimi najväčšími obchodnými partnermi. Podobne ako predchádzajúca možnosť, bude vyžadovať veľmi obozretnú fiškálnu politiku a radikálne kroky v oblasti hospodárskej politiky a podmienok na podnikanie. Nevýhodou by však bolo, že by nás investori už nevnímali ako súčasť menovej zóny severného eura, čo by odrazilo minimálne v dočasnom raste našej rizikovej prirážky. Podobne by to mohlo viesť materské banky našich bánk k tomu, aby pribrzdili úverovanie na Slovensku. Otázkou je, či naše devízové rezervy budú dostatočné po splatení nášho záväzku voči Target II, ktorý presahuje 10 mld. EUR.
- Vytvoriť menovú úniu v rámci strednej Európy, teda V4. Problémom je však súčasná situácia v Maďarsku a odlišná štruktúra ekonomiky Poľska. Vhodným partnerom do menovej únie je tak iba Česká republika. Táto možnosť je viazaná na súhlas českej strany a vyvoláva pravdepodobne aj nepríjemné spomienky na diskusie o tom, kto na koho dopláca zo začiatku 90. rokov. Výhodou je, že Česká republika i Slovensko zrejme tvoria optimálnu menovú oblasť, majú podobnú štruktúru legislatívy, ekonomiky i životnú úroveň. Navyše ak by sa dodržiavali európske pravidlá pre fiškálnu politiku, vrátane zákazu menového financovania, diskusie o vzájomnom doplácaní by nemali nijaký reálny podklad. Menová politika tejto únie by mohla byť pre Slovensko podstatne vhodnejšia než menová únia severného eura pretože jednak by mu zabezpečila pravdepodobne rýchlejší a pritom udržateľný ekonomický rast a tiež preto, lebo Slovensko by malo v nej podstatne silnejší hlas.
- Vrátiť sa k slovenskej korune. Takýto scenár je tiež možný, no otázkou je, či má vôbec zmysel zavádzať národnú menu pre tak otvorenú ekonomiku ako má Slovensko (celkový obrat zahraničného obchodu je 167% HDP). Vlastná mena by v súčasnej situácii nepriniesla nijaké významné benefity pre slovenskú ekonomiku v porovnaní s predchádzajúcimi scenármi, vznikli by však dodatočné náklady na tlač a razbu novej meny. Ak by však nová slovenská koruna vznikla, bolo by vhodné zvážiť režim menovej rady s kotviacou menou severné euro resp. nová nemecká marka. To by značne stabilizovalo novú menu i ekonomiku Slovenska. Otázkou by bola skutočná výška devízových rezerv NBS v čase vzniku novej meny - po splatení záväzku voči systému Target 2.
Nevznikne nijaká nová menová oblasť, všetky štáty príjmu svoju novú menu a euro zanikne. Aj v takom prípade pravdepodobne vznikne virtuálna spoločná mena, obdobná ECU pred rokom 1999. V nej by mali jednotlivé meny svoje zastúpenie podľa váh. Nové ECU by malo nahradiť zaniknuté euro v kontraktoch, ktoré sa riadia medzinárodným právom, a tak sa nedá nahradiť národnou menou. V takomto prípade však pre Slovensko prichádza do úvahy scenár z bodu 2a. s novou nemeckou markou, a tiež scenáre z bodov 2b a 2c.
Chcel by som zdôrazniť, že zatiaľ ide len o hypotetické scenáre vývoja, pretože nijaký oficiálny predstaviteľ EÚ, členského štátu Únie alebo ECB zatiaľ nepripustil možnosť rozpadu eurozóny. Napriek tomu sa zdá, že niečo, čo sa v minulosti zdalo nepredstaviteľné, sa stáva predstaviteľným. A šťastena praje nielen odvážnym, ale aj pripraveným ...
