Mne by sa najviac páčila trocha širšia analýza, taká, čo by zahŕňala prvých 6 miest, hovorí sa tomu neoficiálne bodovanie krajín a kedysi sa takéto rebríčky zostavovali spolu s medailovými. Žiaľ ani po intenzívnom hľadaní som takúto tabuľku nenašiel (dokonca ani pre Peking 2008). Musel som sa preto uspokojiť len s medailovou bilanciou, ktorá by sa vztiahla na HDP krajiny, ale v parite kúpnej sily (čo vyrovnáva cenové rozdiely, a tak hovorí o reálnej kúpnej sile na domácom trhu). Takúto analýzu som nakoniec nemusel robiť, pretože profesor Mitchell z Austrálie ju pripravuje od čias Sydney 2000.
Čo takto upravená medailová bilancia hovorí ? Ukazuje, že aj malé a relatívne chudobné krajiny môžu byť v športe úspešné. Ak predpokladáme, že talentov (aj keď na rôzne športové odvetvia) sa rodí všade približne rovnako, tak úloha zdrojov nie je až tak rozhodujúca. Slovensko sa v takto zostavenom poradí polepšilo, je 44., kým v obyčajnom poradí je 59. Naším problémom je však výrazné zhoršenie pozície oproti minulosti.
V upravenom rebríčku, ktorý takto abstrahuje od populácie i od bohatstva krajiny, vedú málo ľudnaté štáty - prvá je Grenada, druhá Jamajka a tretie Mongolsko. Tieto krajiny sa objavovali na vrchole rebríčka aj v minulosti. Na vysokých miestach sú aj Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan, ako aj tri pobaltské republiky. Najúspešnejším väčším a bohatým štátom bol Nový Zéland na 12. mieste, nasledovaný Maďarskom a potom Bielorusko na 15. mieste. Pred nami sa umiestnili Černohorci (7.), Chorváti, Slovinci aj Srbi a Macedónci. Samozrejme Ukrajinci i Rusi, pričom Ukrajinci sa umiestnili vyššie. Z Únie Česi, Rumuni, Veľká Británia, Holandsko a Írsko. Paradoxne za nami boli viaceré krajiny, ktoré sa považujú za veľmi športové - Nórsko, Švédsko, Fínsko, Bulharsko, Nemecko (!), Francúzsko a Poľsko. Rovnako aj Spojené štáty a Čína. Niektoré bohaté štáty sa v tabuľke ani neobjavili - napr. Luxembursko, Rakúsko či Izrael.
O čom toto svedčí ? V svetovom porovnaní nie sme na tom z hľadiska výsledkov zle. Problém je, že sme poznali lepšie časy. Peniaze v športe sú dôležité, ale rovnako dôležitá je motivácia a entuziazmus - a to nielen športovcov, ale aj trénerov a funkcionárov. Domnievam sa, že tradície majú aj v športe silné korene - pozrime sa na Maďarsko, len ich treba udržiavať. Pre tradície treba nadchnúť mládež, aby v nej pokračovala. V tom je, myslím, naša slabá stránka. Nemotivovaní a frustrovaní tréneri a funkcionári mládežnického športu musia bojovať o priestory a pár eur so štátom, sponzormi či vedením športu. Ak už nejaké peniaze vybojujú, tak príde štát a zoberie svoj desiatok z každej dohody ... Ako takto chceme vychovávať úspešných olympionikov ?
A potom chce poslanec Kolesík vytvárať centrálny orgán pre šport ... Hoci, ak by sa podaril naozaj dobrý zákon o sponzoringu (vo svete je viac inšpirujúcich príkladov), a nielen pre šport, zatlieskal by som mu.
