Otázka na pána istôt je, o čie istoty tu teda ide ? Akcionárov Dôvery alebo občanov Slovenska, ktorí budú mať iba istotu, že sa poskladajú na finančné istoty týchto akcionárov ? Akú inú istotu pán istôt ponúka občanom v tejto transakcii ?
Otázka je tiež, prečo toľké náhlenie ? Ide pritom o zásadný krok, ktorý významne zmení náš systém zdravotnej starostlivosti. Dnešný systém je síce zlý, pretože v sebe spája všetky nevýhody unitárneho i konkurečného systému poistenia. Zmena, ktorá sa pripravuje, nás privedie k modelu, kde bude úplne dominovať štát a možnosť voľby pre občanov sa ešte viac okliešti, a tak sa vrátime o 15 i viac rokov späť. Pritom skúsenosť zo sveta nehovorí v prospech takýchto systémov. Je jasné, že sa tým nevyrieši ani problém stále viac zadĺžených nemocníc, ani otázka platov sestier, lekárov i ostatných zdravotníckych pracovníkov. Prečo sa o takejto veci verejne nediskutuje ?
To sú dva aspekty zoštátnenia súkromných zdravotných poisťovní. Tretím je otázka, ako by sa celá zmena mala uskutočniť a čo by mohol vlastne štát nadobudnúť. Ten dnes vlastní Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP), ktorej klientami je 65% občanov SR. To znamená, že VšZP má kompletný know-how, informačný systém, zmluvy prakticky so všetkými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v SR ako aj vzťahy so všetkými zamestnávateľmi v SR. Teda inými slovami, nepotrebuje sa spájať s inými zdravotnými poisťovňami, pretože by jej to neprinieslo nijakú pridanú hodnotu. Naopak, znamenalo by to dodatočné výdavky, z ktorých by profitovali rôzne poradenské a IT firmy za takmer nulový prínos pre poisťovňu. Príklad spájania VšZP a Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP) a migrácia údajov SZP je dostatočne nákladným mementom, čo stálo vyše 2 mil. EUR ...
Z uvedeného vyplýva, že ak sa má takýto krok udiať, jediným a najtransparentnejším spôsobom je, aby VšZP prevzala poistný kmeň ostatných poisťovní. Autori Zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach na takúto situáciu pamätali. Ako možno určiť cenu poistného kmeňa ? Napr. takto: ZP Dôvera mala v rokoch 2010 a 2011 približne 1,4 mil. poistencov, ktorí zaplatili na odvodoch v priemere 700 EUR ročne a poisťovňa dosiahla zisk cca 16 mil. EUR v roku 2010 a 40 mil. EUR vlani (tento výsledok však bude treba dôkladne preskúmať, pretože predbežné čísla hovorili len o necelých 10 mil. EUR). To by naznačovalo schopnosť poisťovne vytvoriť zisk asi 20-30 mil. EUR ročne - za podmienok platných v rokoch 2010 a 2011. Vieme však, že zavedenie parametru chorobnosti do mechanizmu prerozdeľovania zdravotného poistenia tento teoretický zisk môže znížiť asi o 15-20 mil. EUR ročne, čo znamená, že sa môže pohybovať do 15 mil. EUR ročne. To by zodpovedalo návratnosti kapitálu cca 17%, keďže posledný dostupný údaj z konca roku 2010 hovorí, že ZP Dôvera má vlastné imanie asi 85 mil. EUR. To je slušná návratnosť - vyššia než má väčšina komerčných poisťovní na Slovensku. Ak by sme porovnali zisk (správa sa u ZP platí zvlášť) na úrovni vyše 1,4% odvodov s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, ktoré tiež pracujú s povinnými odvodmi, ide o veľmi slušnú odmenu. Cena poistného kmeňa by mohla byť rovná desaťročnému teoretickému zisku generovanému týmto kmeňom, čo by bolo 150 mil. EUR. Štát by teda kúpil každého poistenca od Dôvery za niečo viac než 100 EUR.
Treba však znova upozorniť, že týmto zoštátnením verejného zdravotného poistenia sa nijaký skutočný problém financovania slovenského zdravotníctva nevyrieši. Vláda by mala preto radšej riešiť problematiku systematického zadlžovania nemocníc - najmä štátnych, nájsť možnosti ako legálnym a transparentným spôsobom dostávať do zdravotníctva dodatočné zdroje od občanov a spolu s poisťovňami sa venovať problematike nadmernej spotreby liekov u nás. Tým by pomohla všetkým občanom.
