Treba povedať, že v rokoch 2004 - 2008 platy i produktivita práce rástli rýchlo najmä kvôli investíciam, ktoré zavádzali súčasné technológie, efektívnu organizáciu výroby a prepracovaný systém odbytu produkcie. Nové výrobné linky prinášali pracovné miesta, ale aj prudký rast výroby i vývozu. Slovensko tak po dlhých rokoch dosiahlo vyrovnanú obchodnú bilanciu.
Rast platov bol zaslúžený, pretože ho plne kompenzoval rast produktivity práce, ktorá rástla väčšinu obdobia rýchlejšie než platy. Na druhej strane, celková produktivita podnikov však nezávisí len od toho, ako rýchlo a kvalitne pracovníci pracujú, ale ovplyvňuje ju aj efektívnosť tzv. neobchodovateľného sektora - teda štátnych, verejných či miestnych inštitúcií. Patria sem úrady, školy, nemocnice, súdy - sektor, ktorý reálne nie je vystavený trhovej konkurencii spoza hraníc a ktorý si platíme prostredníctvom daní a odvodov. Táto časť ekonomiky zatiaľ svoj rýchly rast produktivity práce nezažila, čo zistil intuitívne každý, kto mal možnosť sa dostať s ňou do kontaktu.
Medzinárodné hodnotenie konkurencieschopnosti štátov, ktoré robí Svetové ekonomické fórum prostredníctvom rozsiahleho panelu expertov a zainteresovaných ľudí v jednotlivých štátoch, hodnotí exaktne aj stav tohto neobchodovateľného sektora. Dôvodom je, že významne ovplyvňuje konkurencieschopnosť štátu. Práve v týchto kritériách vychádzajú najavo hlavné slabiny Slovenska. Na porovnanie sme si zvolili Slovensku podobné štáty - Estónsko, nového člena EÚ, Rakúsko - zemepisného suseda, s ktorým nás spája história a Singapúr , malý štát bez prírodných zdrojov, ktorý začínal z veľmi nízkej úrovne a dnes je globálnym lídrom v konkurencieschopnosti.
Celková pozícia Slovenska v tomto rebríčku sa postupne zhoršuje, pretože pred tromi rokmi sme boli na 60. mieste zo 139 hodnotených. V najnovšom vydaní sme klesli na 71. miesto zo 144. Estónsko osciluje okolo 33. pozície, Rakúsko sa zlepšilo z 18. na 16. miesto. Singapur je na druhom mieste, pričom vedie v inštitúciách i vo faktoroch zvyšujúcich efektívnosť.
Inštitúcie sú vôbec najslabšie hodnotenou oblasťou Slovenska. Nezávislosť súdov je jedným z kritérií, v ktorom Slovensko veľmi zaostáva, pretože obsadilo až 115. miesto zo 144 hodnotených, kým Estónsko 21., Rakúsko 30. a Singapúr 20. poradie. Úplne najhoršie výsledky dosiahlo Slovensko v kritériách, ktoré sa týkajú efektívnosti súdnej moci pri urovnávaní obchodných sporov a pri súdnych sporoch ohľadne zákonnosti krokov regulátora. Tu je Slovensko 140. teda piate od konca. Estónsko je 39., Rakúsko 22. a Singapur šiesty najlepší.
Ani štátne inštitúcie nevyšli z hodnotenia lepšie. Korupcia a favorizovanie vybraných pri rozhodovaní štátnych úradníkov je u nás siedma najhoršia, oproti tomu Estónsko je 26., Rakúsko 37. a Singapur opäť druhý najlepší. Mimochodom, podobne nelichotivo zhodnotil korupciu u nás nedávny prieskum jednej poradenskej agentúry. Veľmi dôležité je kritérium bremena regulácie štátom. Tu nastala celkom paradoxná situácia, pretože teoreticky by všetky členské štáty Únie mali byť približne na rovnakej úrovni. V skutočnosti sú tu veľké rozdiely a Slovensko je na tom zle - dostalo sa až na 132. miesto, Estónsko je 17., Rakúsko 83. a v Singapure je bremeno štátom uplatnenej regulácie najmenšie na svete. Domnievam sa, že v slovenskom prípade ide často o zbytočnú nadprácu, keď sa do praxe uvádzajú opatrenia, ktoré Únia nevyžaduje, navyše bez toho, aby sa posúdil ich vplyv na podnikanie. Príkladom je náš prísľub zaviesť v zásade škodlivú daň z finančných transakcií, ktorý padol bez akýchkoľvek diskusií a dôkladných analýz.
Slabou stránkou Slovenska je aj stav univerzít, výskumu a vývoja ako aj spolupráca akademickej sféry s podnikmi, či oficiálna podpora pokročilých technológií. V hodnotení kvality vzdelávacieho systém bolo Slovensko na 120. mieste a v kvalite vedecko-výskumných inštitúcií na 90. mieste, teda v poslednej štvrtine resp. druhej polovici poradia. Estónci aj Rakúšania sa v výskumných inštitúciách umiestnili v prvej dvadsaťpäťke a vo vzdelávacom systéme v prvej päťdesiatke. Singapur je na tom ešte lepšie - je tretí najlepší. Podobne rozdielne výsledky sa dosiahli pri spolupráci vedecko-výskumných ustanovizní s podnikmi, kde Slovensko je na 100. pozícii, Estónsko na 34., Rakúsko na 22. a Singapur na 5. mieste.
Mali by sme si všetci uvedomiť, že za tejto situácie, každé zvyšovanie miezd zamestnancov a každé zvýšenie zdrojov pre sociálnu sféru a zdravotníctvo musí byť vykúpené vyššou produktivitou práce v podnikoch. To môže byť cestou zvýšenia intenzity práce, vyšších požiadaviek zamestnávateľov a samozrejme prepúšťania niektorých a rozdelením ich práce medzi tých, čo ostali. Takto budeme v európskej rodine vždy len chudobní príbuzní z Východu.
Viac a lepšie platenej práce budeme vtedy, ak u nás budú fungovať verejné inštitúcie a súdy aspoň tak, ako v západnej Európe. Ak sa radikálne zníži korupcia a bremeno nadbytočnej regulácie, ktorá je často len zámienkou pre korupciu. Pre našu lepšiu budúcnosť potrebujeme aj kvalitné školstvo, vedu a výskum, pretože ľudia a ich schopnosti sú jediným skutočným zdrojom, ktorý máme.
V Estónsku to, zdá sa, pochopili. Kedy to pochopíme my?
