Vláda sa teda zahrala na úverový výbor a dala zelenú obrovskej pôžičke, na ktorú si bude musieť štát požičať... Ak sa na toto rozhodnutie pozrieme optikou niekoho, kto si musel požičiavať peniaze buď na podnikanie alebo kúpu bývania, tak nás musí zamraziť neuveriteľná ľahkosť, s akou toto rozhodnutie prešlo.Ide o projekt s veľmi pochybnou návratnosťou. Ak by návratnosť bola zaručená, nebol by pre Španielsko problém požičať si na finančných trhoch. Informácia, že je potrebných 100 mld. EUR je sporný. Ešte pred niekoľkými mesiacmi tvrdila Európska banková autorita (EBA, orgán, ktorý združuje dohľady členských štátov EÚ a koordinuje ich aktivity) na základe výsledkov záťažových testov a analýzy portfólií bánk, že španielske banky potrebujú asi 26 mld. EUR. Teraz je to 100 mld. EUR. Koľko to bude o polroka ? V materiáli, ktorý mala vláda k dispozícii sa tento fakt nespomínal, a ani neobsahoval nijaké údaje o skutočnom stave bankového sektoru. Naopak, hovorí sa tam, že záťažové testy sa budú v polovici augusta (aká metodika sa použije sa už ale nehovorí, ich vierohodnosť je preto otázna). Testy budú robiť nezávislí (?) konzultanti - teda nie centrálna banka ani EBA. Ktovie prečo ?
Materiál predkladá harmonogram krokov, ktoré sa musia uskutočniť, zlé úvery sa zo zachraňovaných bánk odsunú do štátnej agentúry a Banco de Espana dostane podstatne viac právomocí, akcionári i nepriami akcionári bánk sa budú podieľať na ich záchrane.To sú kroky, ktoré sa mohli stať už dávno, ale nestalo sa tak. Ako si niekto môže byť istý, že práve teraz už dôjde k zmene ? Napr. aj Grécko dostalo veľa úloh, ale splnilo sa ich len málo. Podobne španielsky bankový sektor mal byť podľa EBA rekapitalizovaný už k 30. júnu 2012. Rád by som vedel, či vláda o všetkých týchto nezodpovedaných otázkach a nejasnostiach vedela, keď to rozhodnutie prijímala. Či tam bola nejaká debata o návratnosti prostriedkov, ktoré požičiava do tak riskantného podniku. Chcel by som to vedieť, pretože ak žiadate o úver, banka žiadosť preverí po všetkých stránkach, a ak ide o väčšiu sumu, musíte doniesť vierohodné podklady o tom, ako sa váš projekt bude v nasledujúcich rokoch vyvíjať a ako budete reagovať na rôzne nepriaznivé vplyvy. Otázok je vždy mnoho a to, že tie peniaze potrebujete súrne, nikoho až tak nezaujíma. Zdá sa však, že vláda buď otázky nemala alebo dostala uspokojujúce odpovede. Tie by však mohla zverejniť, aby daňoví poplatníci nemali obavy o svoje peniaze.
Fínska vláda, ktorá mala na schvaľovanie podobný časový rámec, dostala zabezpečenie vo výške 40% hodnoty poskytovanej pomoci. Zabezpečenie tvoria dlhopisy štátov s najvyšším ratingom. Existenciu zábezpeky ocenila už ratingová agentúra Moody's, ktorá koncom júla zmenila výhľad troch štátov EÚ s najvyšším ratingom. Ratingový výhľad Nemecka, Holandska a Luxemburska sa zmenil na negatívny práve kvôli možným rastúcim nákladom pre tieto štáty na záchranu Španielska a Talianska. Výhľad Fínska sa však nezmenil vďaka existencii zabezpečenia. V strenodobom horizonte by to mohlo pre Fínsko znamenať napr. nižšie náklady na získanie ďalších zdrojov - dôvod je jednoduchý - vďaka zabezpečeniu je riziko, že sa im peniaze nevrátia, čiastočne znížené.
V júni sme s Danielom Lipšicom vládu vyzvali, aby podmienila schválenie pôžičiek iným štátom poskytnutím zábezpeky pre Slovensko. Vláda túto výzvu ignorovala. Mala by však vysvetliť, prečo sa vzdala tejto ochrany peňazí slovenských daňových poplatníkov. Pokiaľ by sa takýmto spôsobom zachoval úverový výbor akejkoľvek banky, musel by veľmi podrobne vysvetliť svojim akcionárom a aj orgánom dohľadu (ktorí istým spôsobom zastupujú vkladateľov bánk), prečo postupovali neštandardným a riskantným spôsobom, a nechránili záujmy vkladateľov a akcionárov. Podľa mojej mienky, bolo by správne, keby aj naša vláda vysvetlila svoj postup pri pôžičke Španielsku. V opačnom prípade je tu riziko, že zanedbala svoje povinnosti pri správe cudzieho majetku...
