Vo viacerých prípadoch ide o spoločnosti, ktoré už čerpali investičnú pomoc v minulosti. Považujem za sporné, že o pomoc žiadajú podniky, ktoré už pomoc dostali. Vzniká dojem, že investičná pomoc sa stala návykovou a dané, už raz privilegované podniky, by bez nej ani na Slovensku nepodnikali. Ako však majú potom podnikať neprivilegovaní domáci, malí a strední podnikatelia, či živnostníci ?
Otázka je prečo potrebujú takéto spoločnosti daňové úľavy od štátu v čase, keď štát naháňa každý cent od občanov - zamestnancov, živnostníkov, dohodárov. Dôvodenie potrebou investícií je chabé. Buď je investičný zámer dobrý, a tak nepotrebuje stimuly alebo nie je dobrý a potom nie je dôvod s ním pokračovať. Investori majú rôzne možnosti ako získať financovanie svojich sľubných investičných zámerov od súkromných investorov - tí však budú chcieť na rozdiel od štátu primeraný podiel na zisku. Mimochodom, svetové rebríčky investičného prostredia hodnotia dostupnosť úverov i rizikového kapitálu na Slovensku ako slušnú.
Existuje aj druhé vysvetlenie prečo sa poskytuje štátna pomoc investorom - vláda si tým kupuje odpustky a kompenzuje vybraných podnikateľov za stále sa zhoršujúce investičné prostredie na Slovensku. Vzniká potom dojem, že vlastne všetko je v poriadku a netreba nič robiť s vymožiteľnosťou práva, korupciou, chabou správou verejných prostriedkov a celkovou nízkou efektívnosťou vládnej byrokracie. To sú tie problematické faktory, ktoré jednak každoročne potápajú našu konkurencieschopnosť vzhľadom k ostatnému svetu a súčasne ničia snahy podnikateľov, ktorí by radi niečo na Slovensku robili. Takíto neprivilegovaní investori potom môžu skončiť napríklad v súdnom spore s miestnou mafiou, ktorá sa ich pokúsi obrať o legálne nadobudnutý pozemok či podnik. Keďže miestna mafia má dobré kontakty všade, a investori nie, výsledok takéhoto sporu je vopred jasný. Investor sa síce môže obrátiť na súdy vyšších stupňov, ale to vyžaduje peniaze, čas a energiu. Preto často radšej oželie stratu a ide inde a v lepšom prípade na Slovensko zabudne. V horšom sa o zlú skúsenosť podelí.
Z tohto pohľadu je štátna pomoc v tejto forme vyslovene škodlivá, pretože vnáša nerovnosť medzi podnikateľov, okrem toho tým, že štátni úradníci rozhodujú o tom, kto ju dostane, vytvára korupčné prostredie a navyše vytvára nesprávny obraz o tom, že podnikateľské prostredie je vlastne dobré, pretože investície k nám prúdia.
Som presvedčený, že úlohou vlády nie je podplácať vybraných investorov. Úlohou vlády je zabezpečiť všetkým rovnako priaznivé podmienky na podnikanie, nestranné súdy, rovnaký prístup k infraštruktúre a jednoduchý, transparentný kontakt so štátom.
Treba si aj všimnúť, že samotné daňové a odvodové zaťaženie nie je prioritou, keďže na špičke rebríčkov sú aj štáty, ktoré majú vyššie či porovnateľné daňové a odvodové zaťaženie so Slovenskom. Na rozdiel od Slovenska, však investori vedia, že platia za niečo konkrétne, hmatateľné - príkladom je Fínsko, či Singapur. Ani samotná nízka sadzba dane nie je sama o sebe všeliekom, pretože Slovensko má síce relatívnu nízku daň zo zisku právnických osôb, no platba všetkých ostatných daní a odvodov je pre podnikateľov časovo 2 - 3 krát náročnejšia než vo Fínsku alebo v Singapúre. Inak povedané, ak sa vyššie daňové a odvodové zaťaženie kompenzuje dobre fungujúcim, spravodlivým, nestranným a transparentným štátom, investori to ocenia.
Cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Vláda má robiť to, čo je jej primárnou úlohou (niekto by povedal - psou povinnosťou) - vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie pre všetkých. Potom nebude musieť robiť to, čo nie je jej úlohou - aj keď hovorí, že to robí v dobrom úmysle.
