Nepripúšťajú ani trocha, že zmeny v Zákonníku práce i v spôsobe odvádzania odvodov a zvýšenie daní mali vplyv na stály rastúci počet ľudí bez práce na Slovensku. Poukazujú napríklad na to, že miera nezamestnanosti rástla minulý rok aj v iných štátoch Únie. To je síce pravda, v 20 z 27 členských štátoch miera nezamestnanosti rástla a v siedmich klesla. Problémom je, že Slovensko sa malo porovnávať práve s tými siedmimi, pretože to sú štáty, kde rovnako ako na Slovensku ekonomika rástla. Ide napríklad o pobaltské štáty a Nemecko. Rád by som upozornil na detail, že Lotyšsku a Estónsku sa podarilo v poslednom štvrťroku minulého roka svoj rast zrýchliť, kým sme začali brzdiť ... Tento rok podľa prognózy Európskej komisie ( http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2013_winter/overview_en.pdf ) tiež nebudeme patriť medzi premiantov v ekonomickom raste ani znižovaní miery nezamestnanosti.
Naše vyhliadky sú pomerne slabé nielen kvôli celkovému poklesu eurozóny, ale aj kvôli krokom vlády, ktoré škodia zamestnanosti i ekonomickému rastu. To nekonštatujem len ja, ale aj zamestnávateľské organizácie i NBS. Popri už spomínanych zmenách zákonníka práce či odvodov pre niektoré kategórie zamestnancov, ide aj o škodlivý návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá rozširuje záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia. To bude v praxi znamenať, že podniky nebudú mať slobodu pri určovaní platov, pretože ich bude viazať vyššia kolektívna zmluva, do ktorej často ani nemali možnosť zasiahnuť. Prirodzenou reakciou, podobne ako u ľudí pracujúcich na dohodu, bude neochota príjmať ďalších zamestnancov a rozdelenie práce medzi terajších zamestnancov v trvalom pracovnom pomere.
Ani situácia vo výbere daní nie je dobrá. Zaostáva najmä výber spotrebných daní. Najnovšia daňová prognóza MF SR hovorí o poklese vo výbere daní oproti schválenému rozpočtu o 361 mil. €, najmä kvôli horšej prognóze rastu a horšiemu výberu spotrebných daní. V ďalších rokoch sa predpoklada nižší výber dane z príjmu právnických osôb (DPPO), spotrebných daní i DPH, kvôli slabším vyhliadkam rastu, ale v prípade DPPO a spotrebných daní aj kvôli horšiemu výberu daní. V prognóze sa súčasne čiastočne vysvetlili prepad výberu DPH v minulom roku, no stále sa nedarí objasniť pokles o asi 210 mil. €, ako aj príčiny druhého najnižšieho výberu DPH v Únii. Navyše, fakty ukazujú, že začína byť aj problém so spotrebnými daňami. Domnievam sa, že ministerská lotéria tento problém nevyrieši a bude nutné prijať podstatne razantnejšie a najmä odvážnejšie kroky. Uvidíme, či tlak okolností vládu prinúti konať. Ak totiž konať nebude, obávam sa, že schválený rozpočtový schodok sa nepodarí dodržať.
Jedno je isté. Súdiac podľa jej doterajších krokov, súčasná vláda neukázala, že je schopná naštartovať silný ekonomický rast na Slovensku, ktorý by priniesol významné zníženie miery nezamestnanosti. Výhovorky na pomery v Únii nám prosperitu neprinesú.
Vláda vzala celý problém za nesprávny koniec, pretože zhoršuje stav podnikateľského prostredia na Slovensku. Tým prichádzame nielen o pracovné miesta, ale aj o vyhliadky rastu miezd. Viac práce na Slovensku a vyššie mzdy zariadi len tá vláda, ktorej sa podarí významne zlepšiť stav podnikateľského prostredia - predovšetkým lepšiu ochranu veriteľov, spravodlivé a efektívne súdy, menej korupcie a šikanovania od úradov, jednoduchšia administratíva. A to je presne cieľom Novej väčšiny.
