Aby bolo jasno, vyletíme z brány, ja na bicykli, on na štyroch srnčích nôžkach, a nasadíme úvodný šprint. Je to tá najzraniteľnejšia etapa - stačí do nás jemne ťuknúť a z nás sa môže razom stať Rolling Stones Revival Band. (Ináč toto si ľudia fakt neuvedomujú. Do chodca môže brnknúť auto a zostane mu modrina, ale keď sa to isté stane rozbehnutému cyklistovi, prinajlepšom skončí v priekope - aj s bicyklom v jednej z indických polôh lásky).Keď ho potom v lese alebo na lúke pustím navoľno, prispeje do krajského pôdneho fondu svojou troškou biomasy, zistí, kto kedy prešiel okolo, preskúma pľuvanec či odhodenú vreckovku, ale jeho denný počet stimulov pre sivú kôru sa zďaleka nekončí. To sme ešte nešli cez ulice s voľne pobehujúcimi jedlými nervákmi (terminus technicus - "jedlý nervák" - pes malej rasy, ktorý má tendencie s naliehavým štekotom sa rozbehnúť za kolegom na vodítku; jeho poživateľnosť demonštruje stojatý chvost - tie psy, ktoré majú stiahnutý chvost, sú nejedlé). A keď sa náhodou prejdeme aj mestom...„Grandiózne číslo sa ešte len chystá. Falenc the Dog vystupuje dnes v meste! Túžite vidieť, ako dokáže spraviť svojho asistenta neviditeľným? Len príďte bližšie! A uvidíte, čo ste ešte v živote nevideli! Falencov kúzelný dych!“Ako to robí? Po jeho boku sa pre mojich známych stávam zázračne neviditeľným. Všetci pozerajú na Falenca a bielu paru, ktorou rytmicky vydychujúc hypnotizuje ľudí. (Budí pozornosť aj napriek tomu, že „století páry“ už dávno pominulo.) To je ten jeho malý trik, ktorý vždy zaberá.A nakoniec, keď prídeme domov a Falenc nasaje pol litra vody zo svojej misky, chystá sa so mnou naháňať na dvore (aj napriek svojmu žblnkotajúcemu žalúdku). Proste Falenc má plnú hlavu sám seba. A všetky tieto kritické reči na jeho osobu - úprimne povedané - má asi centimeter pod chvostom. No musím mu uznať, že takú radosť, akú dokáže on prežívať, keď sa začneme jašiť, nedokáže len tak hocikto prejaviť. Ale JOY je už iná téma. Idem mu dať žrať. Kúzla odčerpajú veľa energie.
