Náušnice zo Stockholmu - III

Ísť celú cestu pri pobreží Severného mora navrhla Vicky. Keďže dôvody pre iné varianty cesty nikto nepredostrel, plnil sa jej plán na 100%. To ešte páni netušili, že keď sa už raz napoja na é-dvadsať-dvojku, bude veľmi problematické vyhovoriť Vicky jej – pred ostatnými zatiaľ skrytý – úmysel ísť na ostrov Öland do Borgholmu a hľadať to miesto, kde Roxette nakrútili videoklip k 'Listen To Your Heart'. Chalanom totiž ešte nedošlo, prečo sa Vicky už pár minút po Jackovom návrhu ísť do Stockholmu spiklenecky usmievala. Ako správnej roxeťáčke jej totiž v podvedomí až doposiaľ plávali neostré plány o tom, že raz navštívi 'tie' miesta z videoklipov a konečne spozná prostredie, odkliaľ bol do jej srdca vystrelený ten šíp severského popu, ktorý svojimi baladami liečil jej smútky a svižnými skladbami zobúdzal trblietavú radosť. A práve Jackovou návštevou tieto neurčité plány vyplávali na hladinu jej vedomia, ani čo by sa dychlapajúci hľadači perál vynorili spod morských vĺn s plavkami plnými jagavého úlovku. Vidiac Vickin záhadný úsmev by si nestranný pozorovateľ pomyslel iba 'hold on tight... she’s a little bit dangerous'.„Jack, môžem sa ťa niečo spýtať?“, začala opatrne Vicky. Zjavne jej dlhšie zopár otázok vŕtalo hlavou a už strácala trpezlivosť.„No jasné, čokoľvek!“, odvetil Jack s nadšením, netušiac, k čomu sa Vicky plánuje dopátrať.„Povedz mi, prečo si odišiel zo Stockholmu? Mal si tam predsa dobré zázemie, aj keď to s Målin nevyšlo.“Gus sa cez spätné zrkadlo pozrel na Jacka s očakávaním jeho reakcie. Vedel, že skôr či neskôr sa dostanú k Jackovej minulosti, len netušil, že Vicky ako zanietená doktorka začne odoberať osobnú anamnézu hneď na druhý deň cesty.„Myslíš slušnú robotu, kapelu a okruh priateľov, že?! Áno, to som tam mal, lenže to podstatné sa zmenilo. Vieš, Vicky, ťažko na to odpovedať. Neviem či ona naozaj vedela, čo pre mňa znamená... Už sme plánovali, že budeme žiť spolu, ja som si našiel fajn robotu a keď mi kapela začala komplikovať naše plány, tak som sa rozhodol odísť aj z kapely, hoci hudbu milujem.“ Jack sa odmlčal, hľadiac do stratena. Vzápätí pokračoval. „Raz vznikla taká hlúpa situácia, ktorá môj odchod z kapely vlastne odštartovala. Målin išla na 14 dní s rodičmi na dovolenku do teplých krajín a... vieš si predstaviť, čo s človekom urobia dva týždne bez partnerky – hlavne keď sme spolu trávili takmer každý deň. Keď sa konečne vrátila, opálená a plná radosti rovnako ako ja, vyrazili sme hneď na piknik. Kým do jej príchodu sa čas vliekol, zrazu plynul nesmierne rýchlo! To popoludnie bolo úplne nádherné, konečne sme sa objímali, bozkávali, smiali... No a potom to prišlo... ani nie po dvoch hodinách mi zvonil telefón. Volal mi gitarista, vraj „dnes večer hráme“. Vieš si predstaviť, aký som bol nahnevaný! Chcel som tú akciu zrušiť, ale nedalo sa, lebo už raz bola preložená. O polhodinu som jednoducho musel byť na ceste a tak som Målin vysvetlil, čo je vo veci. Zháčila sa a začala trucovať! Ako malé tvrdohlavé dievčatko si protestne sadla na trávnik, pevne zovrela steblá trávy do oboch rúk a nespokojne mi jednoslovnými odpoveďami jasne prezentovala, že nikam nejde. A bola pritom taká rozkošná! Keď som ju konečne zobral do náručia, vypadli jej z očí slzy. Vedela, že musím ísť. Všetko vo mne vrelo, preklínal som celú kapelu, nadával som si, že som zdvihol ten telefón... Bolelo ma Målinino sklamanie, miešalo sa s mojím rozčarovaním z tej zúfalej situácie...“ Vicky zostala ticho a Jack po chvíli pokojným hlasom dodal: „V ten večer som na akcii hral perfektne, pretože silný hnev alebo prudká radosť zo mňa odhodia všetok rešpekt voči improvizáciám. Ale neprestal som myslieť na Målin.“„Nakoniec si odišiel z kapely...“, posunula Vicky príbeh ďalej.„Ďalšia vec – v kapele som chcel robiť aj vlastné veci, nielen prevzaté skladby; ale nikdy k tomu nedošlo. Takže už sa objavili dva dôvody mojej nespokojnosti a chvíľu mi trvalo, kým som to s chladnou hlavou zvážil. No iné riešenie som nevidel. Začal som hľadať nového basgitaristu, rozniesol som oznamy po celom meste, vrátane internátov a vysokých škôl. Trvalo to zopár uponáhľaných týždňov; medzitým Målin odišla na babskú jazdu k jazeru a ja som s kapelou odohral ešte zopár posledných vystúpení. Všetko bolo rozbehnuté a keď už chalani zaúčali nového basáka a dávali s ním dokopy naše aranžmány, vtedy sa objavila Målin taká, akú som ju nepoznal. Vlastne 'to medzi nami' sa celé akosi zmenilo. Správala sa, akoby sme sa voľakedy mali radi, ale 'voľakedy' – tak pred desiatimi rokmi. Neosobná, odťahujúca sa. A mne to nedochádzalo. Až keď sme namiesto našich obvyklých miest išli do jedného ošarpaného podniku neďaleko jej bytu, utrúsil som ironickú poznámku, či sa ide so mnou rozísť. Už o pár minút sa v plnej kráse ukázalo, že žart je naozaj poslom pravdy.“„Možno si to už vycítil z celého jej prejavu.“„Možno. Kašľať na to, ten odchod z kapely mi len pomohol rýchlejšie preťať kontakty a čo najskôr odísť. A 'nikdy' sa nevrátiť... No vidíš to, a dnes tam idem opäť. Človek je dosť naivný, keď vynáša také absolútne súdy.“„The sweet Hello, the sad Goodbye“, trafila Vicky po svojom pointu príbehu, no Jack vo svojich úvahách ešte pokračoval.„Najhoršie na tom bolo to, že som takmer kompletne prebudoval svoj život, plány a postoje, a to len kvôli jednej babe, ktorú som v tom čase – zase musím použiť to strašné slovo – miloval. Jednou z najväčších chýb bolo rozhodnutie pre ňu opustiť kapelu. A vzápätí opustila frajerka mňa. Tak hlúpo som rozhodol kvôli jednej babe.“„Vôbec nie, Jack! To bolo jedno z najkrajších rozhodnutí, aké môže muž spraviť z lásky k žene,“ zasnívala Vicky.„Ha-ha,“ odvrkol ironicky Jack.„A možno sa to stalo preto, aby si našiel niečo iné a lepšie.“„Myslíš?! Tak prečo mám potom pocit, akoby moja nasledujúca cesta bola už len hľadaním stratených kohútov...“„Kohútov?!“, nečakane sa zapojil do rozhovoru Gus.„Áno, na jednej Leunigovej kresbe je vyjadrená myšlienka o tom, že náš život je ako vrece ukričaných kohútov. V jednom momente sa rozutekajú do všetkých strán a my zbytok života strávime ich hľadaním. A končí to tým, že...“„Už toľko nefilozofuj, Jack. Si príliš skeptický. Odosobni sa od toho a prestaň sa v tom stále špárať, lebo nájdeš len kopu ďalších prirovnaní. A čo z toho?!“, ukončil debatu Gus. „Nemáš chuť ísť radšej šoférovať?“.