Neviem prečo si vybral práve tento čas, asi je ranný tip. Ja práve naopak...takže jeho zvedavosť nie vždy viem dostatočne uspokojiť.
Od neho otázky tipu – odkiaľ je elektrina, z čoho robia umelú hmotu, bolí to keď sa narodí bábätko, odkiaľ vie Ďuro Mokrí aké bude počasie...sú úplne normálne. Ale prečo práve ráno je jeho zvedavosť najväčšia? Na to som zatiaľ neprišla.
No a po škole je zas on natoľko unavený, že tieto veci ho vonkoncom nezaujímajú.
V piatok ma znova šokoval. Celú cestu kráčal pri kočíku úplne ticho, pohrúžený do svojich myšlienok. Ja som si vychutnávala ten ranný pokoj, že nemusím rozmýšľať nad jeho otázkami.
Keď zrazu sa ozval:
„Mamííí?“
"Áno, zlatko?“
„Pán Boh má veľmi veľa sŕdc, však?“
„???“
„No veď aby mohol dať každému bábätku. Tak som rozmýšľal, že bez srdca nikto nemôže žiť, nie? A kto iný by im vedel dať to najlepšie srdiečko ak nie Boh?“
No čo poviete na moje srdiečko, nevymyslel to dobre ?
