Ako majiteľ IT biznisu som si v poslednom čase všimol jeden fakt zaujímavý (a občas až komický) trend. Na pohovoroch, hlavne na tých pre junior IT pozície s 1–2 rokmi skúseností, sa čoraz častejšie objavuje… umelá inteligencia. Fakt, rovno počas živého interview. A niekedy je to tak priehľadné, že sa musím usmiať – dlhá pauza pred odpoveďou, rýchle klikanie niekde mimo kamery, oči utekajúce k obrazovke, ako keď moderátor číta správy z telepromptera.
Nečakám, že začiatočník bude vedieť všetko. Pohovor predsa nemá byť maturita. Ide o to zistiť, čo už človek vie a či má chuť sa učiť ďalej. Ale keď namiesto uchádzača odpovedá algoritmus, celé to stráca pointu.
Asynchrónne video pohovory – tie, kde rozprávate do kamery bez živého človeka oproti – sú na to ideálne. A TikTok je dnes plný návodov: ako si v ChatGPT pripraviť odpovede, pekne si ich prečítať z obrazovky a tváriť sa, že to ide „z hlavy“. Niektorí idú ešte ďalej – majú pri sebe dva notebooky: na jednom kecajú s personalistom a na druhom si nechávajú radiť od GPT.
Ironické je, že to celé odľudštenie začali kedysi samotní zamestnávatelia – testami, chatbotmi a algoritmami.
A výsledok? Máme tu také AI-ťahanie sa medzi kandidátmi a HR oddeleniami. Kandidáti skúšajú nové finty, HR-isti nasadzujú „anti-AI“ nástroje, vracajú offline kolá a živé pohovory. Vyzerá to skôr ako hra na prefíkanosť než poctivé hľadanie toho najlepšieho človeka. A viem aj o prípadoch, keď niektorí dokážu mesiace predstierať prácu reálneho programátora a poberať za to plat.
A viete čo? Technológie vám nevyriešia dôveru ani motiváciu. Žiadny program nenahradí schopnosť povedať veci vlastnými slovami, reagovať tu a teraz a ukázať, že to naozaj viete. Možno to znie oldschoolovo, ale pre mňa je to stále najdôležitejšia „testová úloha“ na každom pohovore.
A možno je ešte väčší problém v tom, že úplne junior programátori už firmám skoro netreba – tieto úlohy preberá AI. Potrební sú skôr ľudia na strednej úrovni. Ale ako sa má nováčik bez reálnej práce vôbec dostať na „mid-level“? To sa ešte uvidí.