Tento rok sme si s drahoudali záväzok, že navštívime čo najviac slovenských filmov, ktorých príde tútosezónu do slovenských kín asi zo dvadsať. Ako prvá nám padla do rany Muzika. V rámci kultúrnej prevenciesme si vopred naordinovali divadlo a to konkrétne Telenovelu v Gunagu, abysme mali na čo spomínať, keby nám slovenská Muzika náhodou neladila.
Telenovela je prvátrieda!
Na motívy inšpirované„pravdivým príbehom“ nemenovanej ex-priateľkyslovenského finančného žraloka sa vám pred očami rozvíja pre normálnehosmrteľníka doslova neuveriteľný príbeh.
V hre sú momenty, kedy vás hlavný hrdina stvárnenýRomanom Pomajbom privedie k smrteľným záchvatom smiechu a sú momenty,kedy by ste hlavného hrdinu na mieste ogrcali, alebo prinajmenšom zavreli na psychiatriu.Pomajbov výkon je perfektne podtrhnutý skvelými výkonmi herečiek OľgyBelešovej, Hery Turban a herca Maja Prevendarčika. Karol Vosátko sas príbehom naozaj pohral a vydoloval z neho maximum.
Nadupanédivadlo.
Takto zaočkovaní sme sa usadlido kresiel kina, kde nám v priebehu nasledujúcich minút Juraj Nvota naservírovalslovenskú Muziku. Film, ktorý ubehol ako voda mi zanechal v mojej neistejduši slovenského diváka pocit, že dobrý slovenský film ešte žije.
Napriek osobným antipatiámvoči Petrovi Pišťankovi musím povedať, že napísal výborný príbeh, ktorýnenásilným spôsobom a humorom opisuje šeď socializmu. Juraj Nvota sa príbehuchytil a spolu s úžasnými výkonmi hercov ma vtiahol párdesiatok rokov do minulosti, kde som si spolu s protagonistami odžil krátky úsek ich životaplný snov, lások, príťažlivosti a správne namixovanej muziky. Klobúk dolupred všetkými herečkami a hercami a aj napriek predsudkom musím povedať,že dcérenka Dorota Nvotová odohrala rolu šibnutej Anči Pichačky perfektne a v najväčšejpohode. Pranierovať rodinkárstvo je v tomto prípade off topic.
Muzika jenadupaný film.
Bol to skvelý kultúrnytýždeň. Slovenský. Poteší.
