Presne pred týždňom si zobral do vačku dvadsať eur, kúpil lístok na vlak z Topoľčian do Bratislavy, kde ho mal čakať ten, ktorý mu cez telefón sľuboval dobrú prácu pomocného robotníka na jednej z mnohých bratislavských stavieb. Vlak dorazil na konečnú, kde bohužiaľ ani jedna z tvári nepatrila známemu. Drobné do automatu, dlhé zvonenie, odkazovač. Hodinu za hodinou ten istý scenár.
Prešlo šesť dní a Chodec už minul aj posledné drobáky. Spánok s bezdomovcami na zimnej bratislavskej stanici a jednoduchá strava mu postupne s hluchým telefónom uberali z nádeje na prácu. Keď už mu nezostalo ani na suchý rožok a nikto z okolia stanice mu nevedel ponúknuť čo i len brigádnickú prácu, rozhodol sa, že pôjde domov. Nasadnúť na vlak bez lístka sa bál a tak sa vybral smer Topoľčany. 106 km. Pešo, vyhladnutý, premrznutý, bez zarobených peňazí.
...
Z reštiky na Zelenči vyšiel Murár, sprevádzaný pohľadom personálu, ktorý si ho ešte hodnú chvíľu obzeral spoza zaprášených okien. Doteraz sa im nestalo, aby si tu na diaľnici od nich niekto pýtal starý chleba a vodu. Murár mal za sebou trojdňový autostop z Talianska. Do Verony odišiel 28. decembra spolu so svojimi štyrmi parťákmi z Revúcej za prácou, ktorú si cez inzerát z Avíza dohodli s podnikateľom z Brezna. So svojimi kamarátmi precestovali kus sveta a sú po rokoch perfektne zohratí. Jeden je stavbyvedúci a ostatní majú rozdelené murárske a obkladačské práce tak, že sa už ani nemusia dohadovať a dom im rastie pod rukami.
Bungalov vo Verone vyrástol ako z vody a po dvoch mesiacoch nastal čas na výplatu. Po pár dňoch frustrujúceho čakania na pána podnikateľa z Brezna ich pre dlh vyhodili z ubytovne. Všetci piati si po krátkej porade potriasli rukami a vybrali sa osve stopom do Revúcej. Murárovi trvalo tri dni, pokiaľ dorazil na Slovensko. Teraz sa snažil dostať na Shellku na Červeníku, kde stáva diaľkový autobus Bratislava - Revúca. Tu sa chce pokúsiť uprosiť autobusára, aby ho zviezol, s tým, že v Revúcej mu zaplatí z peňazí, ktoré zarobila jeho žena krajčírka. Autostopu v mínus piatich stupňoch má po troch dňoch dosť a chce byť čím skôr u svojej ženy a dvanásťročného syna. Syn sa dobre učí, má rád autá a Murár dúfa, že to časom dotiahne na automechanika. Zavše mu hovorí „Uč sa, aby si nemusel robiť v zime a mraze tak ako ja".
...
Čo napísať o Sviniach?
