Posledný rok som ho volal „ty môj malý skinhead“. Chemoterapia sa postarala o kompletnú stratu vlasov. Cely rok húževnato bojoval s tým svinstvom a mesiac dozadu sa zdalo, že víťazstvo je jeho a on môže konečné nastúpiť späť do práce. Prácu potreboval ako soľ. Par dni potom ako sa dozvedel, že ma „smrteľnú“ chorobu, o ktorej sme mu všetci svetosvete tvrdili, že on ju prekoná a všetko bude dobré, sa Máriovi narodila dcérka.
Možno poznáte ftipky o zmiešaných pocitoch. Toto bol však veľmi krutý žart. V čase keď jeho manželka potrebuje naviac pomoci a podpory, stal sa skôr príťažou. V čase keď si kúpili nový byt a bolo potrebne makať a splácať, jeho plat vypadol s rodinného rozpočtu.
To boli pre Mária hnacie motory aby sa čo najskôr popasoval z ťažkou chorobou a mohol svojej rodine dať všetko čo len milujúci otec môže. A verte, že chcel. Veľmi.
Irónia však zariadila, aby sa v deň opätovného nástupu do prace dozvedel, že to svinstvo v ňom zostalo a minimálne ďalší rok bude musieť bojovať. Zlomený človek. Beznádej. Myslel som, že na každú situáciu dokážem nájsť ftípek na odľahčenie situácie, ale teraz som len hľadel do podlahy a nedokázal zo seba dostať ani slovko.
Koľkokrát som sa už pýtal, ako je to možné, že to vždy schytajú tí dobrí, ktorý si to naozaj ničím nepýtajú. Žiadne cigarety, žiaden alkohol. Žiadne ubližovanie druhým, vedome či nevedome, žiadne okrádanie, podvádzanie, namyslenosť…Pohodový, dobrý človek.Prečo si ta svinská smrť, či osud, alebo kto to doparoma riadi, neberie tých nafúkaných grázlov, mafiánov, dílerov, skorumpovaných politikov, ktorý sa nám chechtajú do ksichtov. Mám chuť mlátiť do všetkého okolo seba a kričať aký je ten život sk....ný.
Môjho malého skinheda už neuvidím. Spomienky na spoločné behanie a fotbalek na služobkách v Mníchove zrejme postupne vyblednú a zostane len pocit z ironických hier života. Jeho miesto v práci, ktoré na neho vytrvalo čakalo celý rok, zaberie nový kolega a s vervou sa pustí do jeho práce. Rodinka sa dúfam s podporou blízkych popasuje so životom a s Máriovej dcérky vyrastie mladá dáma, ktorá sa bude podobať na svojho ocka, ktorého si pamätá len z fotiek. Život pôjde ďalej. Musí ísť.
Nikdy mi však neprestane vŕtať v hlave otázka, prečo ten svet funguje tak blbo a či má cenu snažiť sa žiť spravodlivo a neubližovať druhým, alebo sa vykašlať na všetky morálne pravidlá a žiť si ako prasa v žite. Fakt neviem.
