To je fakt tak brutál ťažké vymyslieť nejaký senzor, ktorý to dajako presvieti, pokuká prekutre tie vrecká a zistí, že sú tam?
Alebo, keď už je tak senzorovo primitívna, nech sa ma aspoň povypytuje, či je všetko v porádečku! Taký krátky testík predtým ako sa pustí do prania.
PRÁČKA: „Počuj, nemáš tam dáke papierové vreckovky v dajakom vačku? Móžem ja, tvoja hyperpračka spustiť svoje hyperfunkcie?“
JA: „Jasné..všetko je OK“
PRÁČKA: „A naozaj?“
JA: „Samozrejme, pusti sa do toho!“
PRÁČKA: „Stopro?“
JA: „Jasné..Ako ti to mám ešte povedať?!“
PRÁČKA: „A isto si pozrel všetky gate? Aj tie oranžové?“
JA: „Počkaj, počkaj..tie čo som v nich hral bedminton?“
PRÁČKA: „Uhmm“
JA: „Ty vole FAKT..máš pravdu!“
Keby, niečo také existovalo, mohlo byť všetko inak.
Nemusel by som teraz hľadieť z hrôzou do práčky neschopný slova!
Nemusel by som sa v šoku prechádzať po terase a dúfať v precitnutie z veľmi zlého sna!
Nemusel by som mať všetky pôvodne tmavé veci strakaté jak kožuchy dvetisíc päťsto Dalmatíncov, či koľko ich už bolo!
Nemusel by som prášiť o pol jednej ráno prádlo jak taký toreador!
Nemusel by som mať na terase v strede jesene pol metra snehu!
MOHOL SOM UŽ HODINU SPAŤ!! TAK S TÝM PROSÍM VÁS NIEČO ROBTE!!! JA UŽ NAOZAJ NEVLÁDZEM :-)))
