Staráme sa o seba - Príručka pre chlapov

Vedľa krásnej ženy kráčal ruka v ruke ŠPATNÝ CHLAP. (KAŽDÝ chlap, vedľa krásnej ženy, je principiálne špatný, ale tento by bol špatný aj keby kráčal vedľa krovinorezu).
Hlava, na maximálne dvadsaťpäťročnom tele, bola zospodu zarastená dvestodňovým strniskom a z vrchu mastnými neostrihanými vlasmi. V strede porastu bol nafúkane pôsobiaci ksicht s občasným akné. Vyťahané biele bavlnené tričko s námahou obopínalo jeho brucho, ktoré prevísalo cez červené kraťasy, pod ktorými sa pyšne niesli biele ponožky v rozšlapaných teniskách.  

Stisol som ja tuho držiak svojho nákupného vozíka, kukol som ja neveriacky k tomu nebu a velice nepočuteľne som si zasyčal medi zuby „AKO JE TOTO, PROSÍM ŤA, MOŽNÉ?!?!?!?!“ 

Štandardný zaužívaný komentár na chlapíkovu adresu znie: „Típek má balík prachov (prečo sa potom tak dementne oblieka?) a slečinkina inteligencia v očiach je skutočná“.
Omyl. O pár minút odfrčali na starej zapatlanej oktávke. 

Ďalšia klasika: „Típek je o desať rokov starší a neskúsená žaba pod tlakom jeho premúdrelých namotávačských rečí úplne osprostela a nevidí ani vpravo ani vľavo (rodičia a láskychtivý spolužiaci sú samozrejme vo vývrtke).“
Omyl. Vyzerajú, ako keby ich jedna triedna mala.  

Takže niečo rozumnejšie: „ Chlapík má iste dobré srdce, veľmi ju ľúbi, určite ju podržal v ťažkých situáciách a ona ho teraz za to všetko tiež veľmi ľúbi.“
OK. Móže byť. 

Osobne, mám na háku. Iné som chcel. 

Pálčivá otázka v mojej hlave znie:
 
„PREČO SA TÍPEK S NENORMÁLNOU ČAJOU OBLIEKA JAK NA SPARTAKIADU A PREČO MÁ SVOJU CHLPATÚ HLAVU MASTNÚ JAK REKLAMA NA KIWI V OLIVOVOM OLEJI???“

 Už som pochodil naozaj veľký kus sveta (Trenčín, Brno, dva krát Viedeň) a viem, že na Slovensku máme akútny prebytok namakane krásnych a inteligentných žien.

MY si to jednoducho NEVÁŽIME. Nám to proste nedôjde, že by sme mohli niečo robiť s našimi vypuklými pupkami a vyziabnutými nožičkami, obnoseným šatníkom a dedkovou kolínskou.
A NAČO? Je ich tu jak po nebohom, tak prečo by sme mali myslieť na to, ako sa ONY (a s nimi aj zástup vypulírovaných, závisťou frustrovaných fešákov z posiliek) cítia, keď sa s nimi promenádujeme po Auparku vo vyťahaných mrkvákoch a vyšmatlaných botaskách.
Načo riešiť, že vyzeráme v posteli jak biela veľryba od Jacka Londona a náš sexepíl má hodnotu -1 na stupnici od nula po desať.
Z vysoka kašleme na to, že naša vôňa je taká, akú nám dnes naservírovala závodná jedáleň (vyprážaný syr, of course) a naše nechty pamätajú vianočného kapra. Proste NEZÁJEM.  

Aspoň keby sme mali úctu k rodičom a prarodičom našich žien. Koľko sa len namakali, kým namixovali tento pôsobivý genetický kód a my ho teraz kopneme päť generácií dozadu!
To sa proste chlapci nerobí. Však to tú EVOLÚCIU jedného dňa prestane baviť a skončíme späť na stromoch. To sa takto nedá. Tak sa, prosím vás, spoločne pozrime pravde do očí (a hneď na to i do zrkadla) a dajme sa trochu dohromady.
Osobne sa idem bezodkladne oholiť (bratovou korčuľou) a možno (ak nájdem kliešte) si ostrihám aj nechty. Skúste sa pridať. Vďaka;-)