A zistil som tiež,že v našej obci panuje takzvaná kyslíková anomália. Normálne to fungujetak, že keď horolezec lezie na nejaký ten everest, tak čím je vyššie, tým sa horolezcovi horšie dýcha, následkom čoho tento trénovanýšportovec funí. Prekvapene zisťujem, že vždy keď sa zohnem aby som si zaviazalšnúrky, vraciam sa do vystretej polohykomplet dýchavičný a doslova lapám po dychu. To dokazuje, že pri zemi je nečakanemenej kyslíku a moje telo trpí. A možno sa mýlim a je to iba úniksíry z ešte neobjavených termálnych prameňov u mňa v predsieni. Takči onak, nebudem sa viac zohýbať po smietku a ak náhodou niečo rozlejem,počkám kým to samo uschne. Poriadok mám veľmi rád, avšak nehodlám kvôli tejtodrobnej radôstke hazardovať zo svojím mladým životom.
Radšej sa budem venovaťnovej štúdií, ktorá jasne dokazuje, že s pribúdajúcim vekom stúpa takzvanáosobná gravitácia. Je až zarážajúce, že si pán Newton nedal tú námahu a nedotiaholsvoje zaujímavé výskumy až do konca. Osobne som sa preto obetoval a rok čorok podobne ako manželia Currieovci prevádzam na sebe nebezpečné merania. Vždy,v presne určený čas, skáčem do výšky a zisťujem, že v dôsledkusilnejšej osobnej gravitácie je to vždy o dva až tri centimetre menej ako rokpredtým. Fakt neviem, čo sa so mnou bude diať o dvadsať rokov.Pravdepodobne sa pri pokuse o výskok nepekne zaborím do plávajúcej podlahy,nad ktorou sa ako už vieme pohybuje nebezpečná oblasť riedkeho vzduchu. Mámstrach a považujem to za celospoločenský problém. Váham, či nepovolať do môjhobytu mierové jednotky OSN a tím vedcov, ktorý by celú oblasť uzavreli,tento jav vysvetlili a následne vyrobil očkovacie látky, poprípadeceloplošný chemický postrek.
Jediné čo ma teší je, žesa u mňa mení pomer športu a jedla. Ešte v ranom detstve mohla mojamama vyjednávať, na kolenách prosiť, vyhrážať sa, a ja som zjedol vždy len toľko, koľko bolo rodinnýchpríslušníkov. Za mamu, tata, brata, psíka a nenarodenú ségru.A energie som mal ako nadopovaný účastník Tour de France.
Neskôr som zistil, žečím viac športujem, tým viac papám. To znamená, že keď som sa chcel dobrenajesť, musel som mastiť celý deň futbal, alebo ma niekto musel trieskaťo žinenku aspoň zo dve hodiny. Inak mi vôbec nechutilo. Rodičia sa týmveľmi trápili a mali z toho dlhoročnú rodičovskú traumu.V posledných rokoch však môžu ustarostení rodičia spávať úplné pokojne. Súdni, keď mi stačí prudšie udrieť do klávesnice a telo vraví JEDZ inak ZOMRIEŠ.Je to zrejme prejav dospelosti a vnútorne vyzretosti. Najviac sa cítimvyzretý okolo desiatej večer.
Keď už som teda zakopolo ten šport, aj tu badám pozitívne zmeny. Kedysi som nevedel správnešportovať a pravdepodobne ani dýchať. Musel som nabehať kilometre abysom sa dosýta spotil a zadýchal. Zrejme sa jednalo o nesprávne našľapovaniea držanie tela. Teraz, keď už som múdrejší a skúsenejší, stačí mijemne pobehnúť ku tlačiarni po vytlačený papier a je našportované na celýdeň. Pod pazuchami sa mi spravia milé škvrny, ktoré sú dobrým znamenímsprávneho pobehnutia a ďalšiu hodinku sa môžem zabávať ustaľovaním dychu a tepuv rytme hardcorebrutalmortal techno.
Je naozaj vzrušujúce,koľko je okolo nás záhad, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Je lenna nás, ako rýchlo v sebe objavíme citlivého pozorovateľa a pustímesa do zaujímavého bádania. Život, sa bude zdať omnoho krajší. Tak teda s chuťoudo toho!
