Život má rôzne scenáre, tentokrát ma priviedol medzi rodiny závislých.
Tento článok píšem mámam, otcom, bratom, sestrám, manželkám, starým rodičom, ktorí trpia a nechcú sa ďalej prizerať sebadeštrukcii ich blízkemu. Ťažké je byť na bojisku sám, podeľte sa o to, čo žijete, proste o pomoc a isto Vám niekto príde do cesty, ktorý Vám pomôže, ako mne pomohla a pomáha kresťanská komunita Cenacolo, ktorá je mnohým rodinou. Nikdy nie si sám...
Ocitla som sa v komunite Cenacolo v Piešťanoch, kde sa každý piatok o 19.tej hodine koná stretnutie rodín závislých. Pri písaní týchto riadkov mám iba jediný cieľ – zachrániť život, zachrániť rodiny, aby nežili v tom, že sa nič robiť nedá. Zistila som, že dá. Len nemôžeme mať v hlave svoj scenár, ako to nie dobre dopadne. Najbližšie riadky a všetko, čo napíšem je interpretácia slov, ktoré som počula na sedeniach od obornikov. No treba prísť osobne a nie sám, ale s celou rodinou a ak sa dá, aj neskôr so závislým, abý sme mu ukázali, že má vskutku problém a takto to ďalej nejde.
Ak vieme, že niekto z našich blízkych je závislý, nevzdávajme sa, bojujme. ČAS HRÁ PROTI NÁM. IDE O ŽIVOT. Opakujem ide život našich blízkych. Často padáme na kolená a sme v beznádeji, keď opakovane vidíme, ako sa ničia. Postupne sa zabíjajú, opíjajú, drogujú, fetujú, či hrajú automaty. Neničí to len ich, ide s tým dole celá rodina. V komunita Cenacolo pôsobia odborníci, ale aj rodičia, ktorí doslova prešli peklom. Ich trápenie trvalo dlho, ale pokoj a radosť, ktoré y nich vyžarujú, stojí za to vidieť a neskôr aj na vlastnej koži zažiť. Toto je motiváciou aj pre nás, bojovať s tým, vediac, že aj VY – MY sa dokážeme postaviť zlu, doslova démonom, ktori ničia a rozbíjajú rodiny. Závislosti začínajú nepohodou v rodine, hádkami, ktoré deti počujú, rozvodom, odlúčením, teda zhrňme si to: NELÁSKOU. Všetky tieto spomínané faktory ovplyvňujú deti, neskôr dospleých a tie doškŕkané stopy na ,,magnetovej páske pamäti”, ktorú si nosíme v hlave, nám prehrávajú zlu hudbu a spôsobuje to rany na srdci až tak, že ľudia, ktorí sa s tým nevedia vzrovnať siahnu po rôznych trankilizéroch od alkoholu po ťažké drogy.
Sama som svedkom toho, ako sa niekto z mojich blízkych ničí už desiatky rokov. Neprizerám sa nečinne, posledné roky sa to nedá. Modlím sa už dlho, prosím o zmenu, no hlavne sa musím zmeniť aj ja. Viem, že keď sa zmením ja, môžu sa postupne aj iní a možno aj celá rodina. V komunite Cenacolo som bola toho svedkom. Je to miesto zázrakov. V Piešťanoch viedol túto komunita renomovaný psychiater MUDr. Ivan Mendel, ktorý zasvätil svoj život pomoci závislým. Jeho obeta priniesla ovocie desiatkam až stovkám rodín a každá jedna duša, o ktorú on spolu s ďalšimi bojoval, a ktorá aj vďaka nemu je na tomto svete, je silným svedectvom, čo láska, či podpora v komunite, život v komunite, môže urobiť. ZÁZRAKY.
V Piešťanoch môžeťe absolvovať tri sedenia, na ktoré môže jednotlivec, či rodina závislého prísť. Sedenia prebiehajú v piatok od 19h a trvajú niekedy tri aj štyri hodiny. Trvanie závisí od diskutovaných problémov a aj toho, koľko rodín pride. Každému sa tam venuje patričný čas, podpora a úcta. Niekedy padnú možno tvrdé slová na rodiny, jednotlivcov, ale to treba, pretože žijú vo svojom opere myšlienok a činov, ktoré nepomohli závislému, a treba aj aby sa oni sami zmenili, aby sa pričinili zmene. Ale zmena je proces, to vieme, nenastane hneď a treba byť trpezlivý.
Tento článok píšem jedným dychom, pretože cítim silu urobiť zmenu, nielen u seba, ale chcem motivovať, povzbudiť ďalších. Dám si otázku, ale aj vy: ,,Koľko máte v okolí ľudí, ktorí vo Vašom okolí umiera, postupne umiera na to, že sa postupne ničia a upijú k smrti?” Asi vela. Je to mor. Choroba skoro každej štvrtej slovenskej rodiny. Pre mňa bolo veľkým požehnaním spoznať aj svoju závislosť, takú neviditeľnú, no tiež rozbíja – závislosť na mobile a riešení vecí. Keď človek spomalí, vníma realitu inak. Je kľudnejší a svojou neúčasťou na mobile sa rodine venuje viac, čo prináša harmóniu a lásku. A o to ide. Diskutovať, riešiť, spoločne prežívať. O to je nielen život komunity, ale aj rodiny. Vzájomná podpora, držať spolu. Nestojí za to o to bojovať? Hlavne treba vypustiť slovo NEDÁ SA TO.
Silné bolo pre mňa počúvať aj chalanov, ktorí žijú tri a päť rokov v komunite Cenacolo v Kráľovej pri Senci, kde si spoločne pomáhajú komunitným životom, modlením, ťažkou prácou dosťať zo závislosti. Predsa, ak máte v hlave sebaničiaci program a myšlienky, trvá to aj päť rokov, kým sa z toho človek dostane a sám to nezvládne. Je dôležité, aby rodina komunikovala so závislým a povedala, ako to je: Že majú dotyčného radi, ale nesúhlasia s ich životným stýlom. Mimochodom túto komunitu, tak ako aj iné komunity Cenacolo založila Matka Elvíra pred niekoľkými desiatkami rokov a rozrástli sa po celom svete. To je dôkaz, že je to Božie dielo. Koľko deti, či dospelých zachránila z ulíc, takých, čo nemali zmysel života a nepociťovali lásku. Stovky a tisícky duší našlo zmysel žiť aj vďaka komunita Cenacolo. Boli prijatí, cítli lásku.
Vrátim sa ešte k rozhovoru, ktorý som mala pred rokom s chalanmi z komunity Cenacolo, ktorí mi zdieľali, aký život žili, že to, že otec ich odmietol, opustil mamu, či rodičia sa hádali, ponižovali navzájom, ich ničilo roky a viedlo k sebadeštruktívnemu správaniu, kamarátom feťákom a drogám. Nevedeli sa s tým nepríjatím, neláskou vyrovnať. Útočisko našli v alkohole, drogách, automatoch. Neskôr boli tak zotroční, že si chceli siahnuť na život. No tých, ktorých som stretla, sa rozhodli zabojovať, priznať si, že sú závislí a urobiť všetkému koniec. Zaťali sa, vyhladali pomoc, niektorých z nich ich vlastné rodiny vyhodili z domu, aby takto vyjadrili svoj nesúhlas s tým, aký život ich synovia, dcéry žijú.
Vidieť rodičov, ktorí sa trápia a nevedia zmeniť život svojho syna, utrápenú matku, ktorá nespáva roky, otca, zúfalého silného muža, ktorý je zlomený ako obilninový klas, je veľké utrpenie. Horšie je však nečinne sa prizerať a nič neurobiť. Ak Vaše doterajšie praktiky nefungovali, obráťte sa na odborníkov, nebuďte v tom sami, prekonajte hanbu, veď ide o život vášho blízkeho. Je vela rodín, ktoré prišli do komunity neskoro. Majte silu bojovať. Veď Boh dáva toľko možností, váži si každý život a posiela ľudí a prostriedky, ako to vylepšiť. Nepoddajte sa zúfalstvu, bojujte, buďte trpezliví a verte. Áno, chce to veľkú mentálnu silu, verím, že ju viacerí nájdete. Veď bojujete o život vášho milovaného. Smrť závislého blízkeho poznačí nielen Vás, rodičov, manželku, manžela, ale celú rodinu. Každý, kto dáva ruky preč a ponecháva celú zodpovednosť na závislom človeku, nesie patrične zodpovednosť, pretože ak obraciate voči blížnemu chrbát, spolupodieľate sa na neláske, ktorá zabíja…
Treba sa spoločne postaviť zlu a povedať rázne a spoločne NIE. Už len to, že ten človek je vylúčený z hniezdočka pohodlia – Mama hotelu, je markatnym znakom, a takym prebudením pre závislého: Preber sa, takto to ďalej nepôjde.
Nechcem tu písať viac o psychológii, postupoch, čo treba robiť a nerobiť. Na to sú odborníci. Je dôležité pokoriť sa, priznať si, že máte v rodine závislého, čo je prvá ťažká vec. Ale jedno Vám poviem, čo hovoria aj na komunitných stretnutiach a má to silu: za rakvou bude kráčať celá rodina. A porozmýšľajte nad tým, čo píšem a čo som počula, zažila. Nie je lepšie urobiť niečo teraz? Poradiť sa s ľuďmi, čo si prešli veľkým trápením a spätne vravia: ,,Bolo to ťažké, ale krásne, lebo sme sa naučili mať sa medzi sebou radi a pozrite sa, náš syn žije, má rodinu, má prácu, stratáva sa v komunite”.
Pre mňa sú to krásne svedectvá, že život sa musí žiť, aj keď je veľmi ťažký. Nehádžte flintu do žita. Kristus skončil až na kríži, lebo nás miloval. Otázkou je, čo urobíš Ty z lásky k svojmu blížnemu. Pokoríš sa, pôjdeš porozprávať o svojich problémoch, ktoré si sám, či sama nemohla s manželom, deťmi vyriesiť a si pripravený počuť pravdu a prijať razantné rozhodnutia? Isto je to inšpiratívne miesto – Cenacolo – miesto zázrakov.
Bojujte do posledného dychu. Dá sa nadobnuť pokoj v rodine, ale ľahké to nebude. To vravia na sedeniach. Zažili si svoje, prežili veľa, bojovali, prežívali bolesť, čo prežívate vy, či ja. ,,Bez bolesti to nepôjde, Lenka, ” – povedal mi môj vzácny kamarát Maroš z komunity Cenacolo, ktorý ma už tri roky povzbudzuje a s chlapcami sa modlia za daného závislého. Vedia, aké to je ničivé žiť taký život a aký to je iný život v komunite, či neskôr byť čistý.
Na záver: máš dve možnosti: zabojuješ, posnažíš sa, pretrpíš si ťažké obdobie, ktoré prinesie svoje ovocie a pocit, že si zabojoval, ale je to na dlho a treba trpezlivosť a súdržnosť, nebojovať o život blízkeho sám. Druhá možnosť je, že si budeš všetko po smrti blízkeho prehrávať v hlave, keď pôjdeš smútiaci za truhlou svojho blízkeho a budeš si vyčítať este roky, ako a čo si mohol urobiť. Ved vieme, aj nečinnosť a prizerať sa, zabíja. Majme lásku medzi sebou, diskutujme o probléme a riešme ho. Ide o veľa. Opakujem. Ide o život.
Posledné, čo dodám, bolo to, že bolo krásne vidieť manželov, ktorí sa zjednotili, aj napriek tomu, že sa spolu desiatky rokov nebavili a spojili sa, lebo šlo o život. Keď človek bojuje, stojí to za to a tie napravné vzťahy a láska v rodine, je neopakovateľný pocit, ktorý si treba vydobiť. A za mňa môžem len dodať, že to, že je človek na mobile robí tiež patričné škody, nevidela som, ako otec, mama, či blízki a kamaráti trpia, išla som si svoje, nemôžem, riešim, robím dobrú vec, ale aj to ničí. Postupne, rafinovane, ale isto. Nežijeme realitu... a to je škoda. Aspoň pre mňa to bolo prebudenie a taká facka, že zmena začína vo mne, ako sa to stále hovorí.
