Hoci sa zhruba tisíc výpovedí nezdá byť veľkou stratou, treba brať na vedomie, že ak od 1. februára skutočne prestanú pracovať zdravotné sestry, zdravotnícku starostlivosť čakajú veľmi veľké problémy. Zo dňa na deň je totiž veľmi náročné nahradiť špecializovanú a odbornú pracovnú silu. Aj kvôli tomu je nepochopiteľné, prečo vláda zaobchádza so zdravotnými sestrami takým povýšeneckým štýlom.
V zdravotníctve pracujú tri kategórie zdravotných sestier: prvou sú sestry pracujúce v ambulantnej a sociálnej sfére. Tie, bohužiaľ, aj teraz zostali bez navýšenia platu, ktoré vláda sľubovala. To jednoznačne dokazuje, že vláda nevie ponúknuť systémové riešenia pre zlepšenie situácie v zdravotníctve a tým vážne ohrozuje ambulantnú starostlivosť. Je pravdepodobné, že kvôli vyššiemu platu zdravotné sestry v tomto sektore radšej príjmu prácu v nemocniciach.
Druhá skupina zdravotných sestier pracuje v menších, mestských či okresných nemocniciach – v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC. Nespravodlivo dostávajú teraz nižší plat ako pracovníci väčších nemocníc a protestu proti opatreniu vlády sa nezúčastnia, keďže už budú môcť hospodáriť s platom vyšším o 150 - 200 eur.
V prvom rade môžeme očakávať hromadné výpovede tretej kategórie od sestier a zdravotníckych pracovníkov pôsobiacich vo veľkých nemociach a špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, ktoré patria pod kompetenciu ministerstva. Po nadobudnutí platnosti nového zákona budú zdravotné sestry v tomto sektore zarábať ešte menej ako doteraz. Rozhorčenie sestier je tak pochopiteľné, nakoľko ak si teraz nevybojujú vyššie mzdy, tak to pravdepodobne nebudú môcť urobiť ešte veľmi dlhý čas.
Vo svetle vyššie spomenutých faktov je cynizmus vlády skutočne šokujúci. Napriek tomu, že zdravotníctvo je jednoznačným zlyhaním tejto vlády, Robert Fico sa nedávno opäť postavil pred svoju tabuľku a „odfajkol” jeden z ďalších svojich sľubov: 27 nemocníc dostalo 30 miliónov eur...
Je to síce potešiteľné, ale iba naoko. Dlhy nemocníc totiž dosahujú priam nebotyčný objem peňazí, ktorý už prevyšuje sumu 450 miliónov eur. Nanešťastie, o tomto dlhu hovorí iba málokto, a to napriek tomu, že v nasledujúcich rokoch bude „sekera“ nemocníc prinášať so sebou ďalšie a ďalšie problémy v zdravotníctve.
V rezorte, kde dlžoba prevyšuje 450 miliónov eur, je 30 miliónov naozaj len malou náplasťou. Ak by pán premiér investoval tieto peniaze na systémové riešenia, napríklad na vyriešenie nízkych miezd zdravotných sestier, bolo by to naozaj hodnotové gesto. Ale takto? Nuž, sme svedkami len nesmierneho cynického postoja súčasnej vlády voči zdravotníctvu, zdravotným sestrám a pacientom.
A tak nám ostáva iba veriť, že po marcových parlamentných voľbách sa tento stav zmení k lepšiemu, čo znamená, že voliči nedajú zelenú ďalšiemu drancovaniu zdravotníctva.
