V predchádzajúcom blogu sme porovnávali, koľko kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest stavajú Slovensko, Česko a Poľsko. Dnes sa pozrieme na druhú stranu tej istej mince – koľko nás vlastne stojí každý kilometer.
Poľsko má momentálne vo výstavbe približne 1 300 kilometrov ciest v celkovej hodnote 55,8 miliardy poľských zlotých, čo je zhruba 13,2 miliardy eur. V prepočte to vychádza približne na 10,15 miliónov eur za kilometer. (https://www.gov.pl/web/gddkia/podsumowanie-2025-roku).
České ministerstvo dopravy si v minulom roku spravilo analýzu desiatich diaľničných stavieb. Výsledok? Priemerná cena 239 miliónov českých korún za kilometer, teda približne 9,8 milióna eur. (https://www.garaz.cz/clanek/zajimavosti-kolik-stoji-jeden-kilometr-dalnice-je-to-penez-jako-zelez-ale-byvalo-i-hur-21013380)
A Slovensko?
Slovensko za posledných 15 rokov investovalo do diaľnic 9,9 miliardy eur a postavilo za to 356,7 kilometra diaľnic. To znamená približne 28 miliónov eur za kilometer.
Nie o pár percent viac.
Nie o pár miliónov.
Ale takmer trojnásobok cien našich susedov.
Inými slovami: za jeden slovenský kilometer by naši susedia postavili takmer tri.
Ak by Slovensko stavalo za poľské alebo české ceny, dnes by sme sa nebavili o tom, či sa niektorý úsek vôbec začne stavať. Bavili by sme sa o tom, kedy bude hotový. Namiesto toho žijeme v krajine, kde je každý kilometer malý zázrak, každá stavba dôvod na tlačovú konferenciu a každý plán podmienený otázkou, či naň „vyjdú peniaze“.
Tieto rozdiely nevidno len v tabuľkách a grafoch. Vidno ich na cestách. V kolónach. V nehodovosti. V čase, ktorý ľudia denne strácajú. A regióny ako Zemplín, Gemer, Novohrad a Orava to cítia najviac. Nie raz za volebné obdobie. Ale každý jeden deň.
Diaľnice na Slovensku nie sú luxusom. Sú základnou infraštruktúrou. A kým budeme stavať menej, pomalšie a drahšie než naši susedia, budeme zaostávať – bez ohľadu na to, koľko tlačových správ o „rozostavaní“ krajiny ešte vznikne.
Diaľnice by nemali byť nad zlato. Mali by byť normou – rovnako ako zodpovedné hospodárenie s verejnými peniazmi. Nadradená cestná infraštruktúra nie je privilégium, je právo. A čo my? Budeme s tým niečo robiť, alebo opäť mykneme plecami?
