
Preco ten zbabely strach ?! Ano, opravneny, no i tak si zelam aby zmizol. Vsetko len komplikuje a si zaumienil, ze ma znici...Tvari sa, ze ma chrani, ale je to len podla maska nasadena na ulisnor duse...Spolcil sa s "laskou" a teraz vedieme nerovny boj.
Zase ta slabost. Uz aj pero mi pada z ruky. Myslienka na teba a chvile vonajuce tvojim narucim. A ja tomu nikdy nezabranim. Asi si myslim, ze sebatyrania je krasna vec, ano...
Kusky rozbiteho skla sa valaju po dlazke v kupelni a miesaju sa s cerstvou krvou. Jeden dvihnem a zacnem si kreslit na chrbte ruky, na jedinom cistom mieste. Ktovie, kolko to trva hodiny, mozno dni... Malujem ruzu, priamo na kozi. Je ako ty, tak krasne... Zrazu ma vyrusi zvonenie telefonnu. Lahostajne nan pozriem, nechystam sa zodvihnut. Uz ma volaju. ,,Zase sa kona nejaka akcia." poviem myslou.. Preco ma volaju? Aj tak sa so mnou nudia. Zdvihnem to. Nie, radsej nie. Nevladzem sa takto dalej pretvarovat, uz ma to vazne nebavi! Uz to zdvihnem. ,,Prosim?..." Za chvilu tu pridu. Tak zacnem zhrnat sklo a hadzat ho do kosa. Nechcem aby videli ten neporiadok, ktory je tak nadherny... A je to tu. O par hodin mam prist za nimi... Aspon na chvilku nemyslim, no zrazu sa objavis... Pocujem ho v kazdej bunke roztraseneho tela. Vybuchnem zlomyslenym silne naplnenym sarkazmom...a bolestou... Musim z nej kusok preniest aj na teba, inak hrozi, ze zhorim tuzbou po tvojich ociach.Po tvojich jemnych perach.
Stale mas v pohlade ocelove kvety, ktore svojou ziarou a tajomnostou lakaju do dobrodruzstva.Posobia dobu ladovu i v pekle...