Lahla si na postel a zacala plakat. Z celeho srdca plakala az mala vankus cely mokry od slz...
Posadila sa, utrela si slzy a pobrala sa do kupelne. Zamkla sa, posadila sa do sprchovacieho
kuta a vyhrnula si rukav. Na zapasti sa jej ligotali krvave jazvy po jej unikoch do sveta bolesti.
Vlastne ani nevedela, preco to robi. Nepomahalo jej to zbavit sa jej problemov, naopak,
s ukryvanim jaziev ich mala este viac. Minule sa to skoro prevalilo, ked otec so setrou si robili
srandu z narkomanov. Pretoze sa jej stale trasu ruky. Sestra nechtiac ukazala na jej ruky.
Otec si ich zacal prezerat ale v cas ju stihla sestra kryt a vzala to na seba. Ze to ona ju
poskrabala, ked sa pohadali.
Pozerala sa, ako ziletka prenika do jej koze a ako sa z nej valia potociky krvi. Na bolest si uz
zvykla, koniec koncov, nebolo to po prvy krat. Spociatku sa strasne bala bolesti, ale casom
pochopila, ze bolest dokaze v niektorych pripadoch pomoct.
Chytila mokry uterak a poutierala krv, ktora popadala na dlazku. Potom sa vyzliekla a
osprchovala sa. Nic nebolo lepsie, nez horuca sprcha. Ked bola dostatocne osprchovana vzala
druhy uterak a zacala sa drsne utierat. Odjakziva to tak robila. Akoby mala pocit, ze
vsetko na nej je neciste a musi to stoj co stoj zmyt.
Odplachtila sa naspat do postele a zaspala tvrdym spankom. Snival sa jej sen, ze nema ziadne
problemy, svet je fajn, rodicia ju miluju, ma uzasneho chalana, kamaratky ju neohovaraju a
v skole neprepadava z piatich predmetov. Ake by to bolo krasne, keby to bola pravda... uvazovala
rano po prebudeni. Bola cela dolamana a ruka ju strasne svrbela. Citila sa byt slaba a nemala chut
vstavat z postele.
Rano ju zobudila mama, co sa tak casto nestava. Ruky vytocila smerom k telu a natiahla na seba
dlhe cierne tricko. Mama pri nej stala a pozerala sa na jej chude telo. "Zase si nejedla!" "Jedla som
mami. Len som vcera behala cely den, tak som to spalila..."
