Tiež sme v tom čase kráčali po chodníkoch, ktoré tí, ktorým na kráse hôr záleží čistili, ale misia poľsko-slovenskej partie, s ktorou som sa pobytu v Tatrách zúčastnil bola iná. Tiež čistiť, ale jedno z našich najkrajších plies - Veľké Hincovo pleso, respektívne jeho časť.
K tomu sme potrebovali vyniesť z Popradského plesa na Hincovo pleso niekoľko desiatok kíl potápačskej výstroje, vzduchu a samozrejme aj nejaké tie nutnosti, ktoré majú v plecniakoch takmer všetci ľudia, ktorí bežne lezú do hôr. Samozrejme, nevyhli sme sa svalovici ani začudovaným pohľadom ľudí, ktorí sa neveriacky pozerali na potápačské plutvy visiace na našich veľkých plecniakoch.
Hincovo pleso nie je len taká hocijaká mláka. Je to najhlbšie a najväčšie (dokonca zarybnené) pleso v slovenskej časti Tatier (s 54 metrami hĺbky a 20ha rozlohy a naozaj nádherným okolím). Zo Štrbského plesa hore vyleziete za približne dve a pol hodiny. Bohužiaľ aj v Hincovom plese sme našli, napriek jeho zdanlivej absolútnej čistote, pozostatky civilizácie vo forme konzerv, fliaš a ďaľších viac či menej starých obalov potravín a rôznych poživatín. Suvenírom bola aj 30 rokov stará minca socialistického desaťhaliernika. Chlapci z TANAPu nás s úsmevom na tvári varovali, že v plese môžme nájsť aj nejakého zablúdeného českého turistu, ale táto ich predpoveď sa našťastie nenaplnila.
Napriek nie veľmi dobrému pocitu z našich spoluobčanov, ktorí nosia a nechávajú na krásnych miestach ako je Hincovo pleso odpadky, akcia to bola veľmi vydarená. Niekoľko fanúšikov potápania si prišlo na svoje a uskutočnilo ponor v nádhernom a ľadovom plese, čo nie je udalosť každodenná, pár kíl odpadkov sa dostalo tam kam patrí, všetci sme si zlepšili kondičku hrou na vysokohorských nosičov (výstroj sme hore nosili na viackrát ) a v nádhernom počasí sme sa unavení, s boľavými nohami a ďaľšími časťami tela vracali späť do civilizácie.
Náš obdiv patrí všetkým chlapom z TANAPu, ktorí sa o hory a všetko čo k nim patrí starajú každý deň, naša vďaka všetkým tým, s ktorými sme celé čistenie organizovali a samozrejme nášmu sprievodcovi Marekovi, ktorý pár kíl výstroje pocítil aj na svojich pleciach.
Verím že sa o rok opäť uvidíme.
