Ale po poriadku. V lete minulého roku sme ja, manželka a naše dve dcéry prežili vďaka Štátnym lesom peknú sobotu v Šiavnických vrchoch. Okrem spoznávania života v prírode bol veľký záujem o zhotovenie vtáčej búdky. Až ma to prekvapilo. Naše šikovné dcéry sa zapotili, ale dielo nakoniec bolo hotové. Váčia búdka cestovala s nami domov a dievčatá sa tešili, ako ju zavesia na strom.
Návšteva v prírode musela zanechať na dievčatách stopy, lebo po čase som bol donútený zmajstrovať ďalšie kŕmidlo pre vtáky. Takto vyzbrojení sme čakali, kedy príde zima.
Zima sa dostavila podľa kalendára a my sme si mohli otestovať naše záchranárske zariadenia. S potešením sme sledovali, ako sa do našej záhrady sťahujú drozdy, sýkorky a iné vtáčiky. Naše dcéry mali z toho veľkú radosť a, priznám sa, i ja. Tá naša radosť, že sme zachránili niekoľko operencov začína dostávať trhliny. Začala nás strašiť vtáčia chrípka. Máme lákať do našej záhrady nové a nové vtáčiky, alebo ich nechať odletieť preč? A teraz sme v koncoch a nevieme, ako ďalej...
