Rozšírenieprávomocí štátu vstupovať do výsostných vôd rodinného prostredia a do rodičovskej výchovy v normálnych prípadoch je naplňovaním etatistického presvedčenia ľavicového liberalizmu, že štát má byť čo najsilnejší a mávstupovať do všetkých oblastí života. Takéto zasahovanie štátu môžev extréme viesť až k Orwellovským obrazovkám „Veľkého brata“v každej rodine. Koncept silného štátu je v protiklade k neoliberálnemu konceptu „slabému štátu“, ktorý preferuje slobodu jednotlivca a vo všeobecnosti čo najmenšie „škodlivé“ zásahy štátu, k čomu sa hlási aj stredovo-pravicová (ešte?) SDKU. Nulová tolerancia k fyzickým trestom a právomoc štátu „trestať“ rodičov, ktorí dajú výchovnú facku svojmu dieťaťu, je v silnom protiklade s názormi odborníkov – psychológov, psychiatrov, sociológov. Mnohí z nich hovoria o výchove s láskou, o výhradnej zodpovednosti rodičov pri výchove svojich detí, a pri rozhodovaní o primeranosti a vhodnosti trestu. Napr. renomovaný český psychológ Zdeněk Matějček vo svojej knihe Po dobrom alebo po zlom píše:„Na malého zlostníka v dvoch či troch rokoch bude dobre platiť, keď ním trochu zatrepeme, jednu mu šupneme na zadoček a vystrčíme ho na chvíľku zadvere." Aby nevzniklo nedorozumenie, ide mi len a len o to, že o vhodnosti trestu a prípadne aj použití primeraného fyzického trestu, ktorý je prejavom zodpovednej výchovy s láskou majú plné právo rozhodovať rodičia svojho dieťaťa a štát nemá mať žiadne oprávnenie v bežných prípadoch do toho vstupovať.
Zásada nulovej tolerancie k fyzickým trestom s možnosťou štátu potrestať rodičov aj za výchovnú na zadok vedie paradoxne k oslabovaniu rodiny, stavaniu detí proti svojim rodičom. Samozrejme, že existujú prípady patologické kedy naozaj je potrebné deti chrániť „zvonku“, zo strany štátu, ale tie sú dnes legislatívne dostatočne ošetrené. Trestný zákon stanovuje jasné a prísne tresty, či už ide o ublíženie na zdraví, fyzické alebo psychické týranie, mučenie, odpieranie spánku či nútenie k žobrote. Tresty sa pohybujú v rozmedzí od jedného až do dvanásť rokov.
SDKU nepodporilo pozmeňujúci návrh o vypustení nulovej tolerancii k fyzickým trestom a ponechanie súčasného stavu a ktorý sme pripravili spoločne s poslancom KDS Vladimírom Palkom. Okrem poslanca Petra Mišíka, ktorý hlasoval za tento návrh, nikto z ostatných poslancov SDKU tento návrh nepodporil. Paradoxne návrh podporili aj poslanci SNS (13 hlasovali za) aj za poslanci HZDS (6 hlasovali za návrh). Pre úplnosť SMK pridalo 11 hlasov, KDH 9, a nezaradení poslanci vrátane všetkých poslancov KDS 6 hlasov. Hlasovanie č. 185 z 30.10.2008 je možné pozrieť na stránke Národnej rady - http://www.nrsr.sk. Ak by poslanci SDKU hlasovali za pozmeňujúci návrh, zákon by pochybný princíp nulovej tolerancie k fyzickým trestom detí neobsahoval. SDKU sa prehrešilo hneď dvakrát, keďže podporilo aj väčšiu ingerenciu štátu v takej citlivej oblasti ako je výchova detí a podporilo tým de facto aj oslabovanie rodiny, ktoré je dôsledkom možného vstupu „osvieteného“ úradníka do prostredia rodiny (a chcú to tí úradníci vôbec?). A to vo svojom novom programe deklarujú vyššiu podporu rodiny. Je zrejmé, že nevedia čo činia, resp.nevedia za čo hlasujú.
