Dobrovoľníci prichádzajú za deťmi raz týždenne na dve hodiny, pomáhajú im s učivom, hrajú sa alebo rozprávajú. Vznikajú z toho často priateľstvá na dlhé roky.
Krízové centrá sú poslednou možnosťou pre psychicky a fyzicky týrané ženy. V ťažkej životnej situácii im nemá kto pomôcť a preto začínajú v krízových centrách od nuly a veľmi často aj s nulou na osobnom účte. Dostávajú psychologickú, sociálnu podporu a po čase odchádzajú do prenájmov ako zamestnané ženy, ktoré sa snažia zabezpečiť sebe a deťom aspoň základný životný štandard. Ako sa im darí v pozícii „jednorodiča“, navyše s nižšími reálnymi mzdami oproti mužom dokazujú zistenia sociológov z konca minulého roka. Podľa nich sú jednorodičovské domácnosti na Slovensku najviac ohrozené chudobou.
Situácia s deťmi najčastejšie matiek – samoživiteliek sa ani po rokoch nemení. Matky prichádzajú do centier s obrovskými traumami, nevyriešenými rodinnými problémami a v tomto psychickom rozpoložení vychovávajú deti. V tejto ťažkej životnej situácii im do centier prichádzajú na pomoc naši dobrovoľníci, ktorí sa venujú deťom celý školský rok a pomáhajú im s úlohami, dovysvetľujú učivo alebo sa hrajú spoločenské hry. Jeden dobrovoľník sa venuje dieťaťu celý školský rok. Štandardnými dobrovoľníkmi v programe sú vysokoškolskí študenti humanitných smerov, alebo mladí zamestnaní. Najčastejšie doučujú predmety prvého a druhého stupňa základnej školy aj cudzie jazyky.
V posledných rokoch je veľkou výzvou nárast porúch pozornosti u detí. Dobrovoľníci sa však aj týmto situáciám vedia postaviť čelom, stretnú sa so supervízorom – psychológom a často si proaktívne naštudujú informácie a vyhľadajú a materiály na doučovanie. V jednom z centier bola mladá slečna, ktorá trpela dysgrafiou a mala problém s učením cudzieho jazyka. Zatiaľ, čo v škole ledva prechádzala, naša dobrovoľníčka jej našla materiály, špeciálne na učenie angličtiny pre dysgrafikov a ku koncu školského roka si zlepšila známku o jeden stupeň.
Nové vedecké poznatky však naznačujú, že symptómy prežitia traumatickej udalosti sa často zamieňajú s diagnostikou ADHD, a v takom prípade našich dobrovoľníkov školíme ako zefektívniť doučovanie a eliminovať rušivé správanie žiaka na hodinách. Naše príbehy doučovania spája individuálny prístup ku každému dieťaťu, ktorý tak zúfalo chýba na základných školách. Okrem pravidelnej podpory koordinátorky programu a intervízií majú dobrovoľníci ako doučovatelia možnosť poradiť sa so psychológom. Pre študentov je náš program „školou života“, keď si v praxi môžu overiť teoretické vedomosti zo štúdia.
Stúpajúci počet doučovaných detí svedčí o dobre pripravenom dobrovoľníckom programe, ktorý je prospešný pre obe strany – dobrovoľníkov aj sociálne znevýhodnené deti. Našou najužitočnejšou spätnou väzbou je, keď si doučovanie zvolia samotné deti v rámci popoludňajších voľnočasových aktivít. Máme tak dôkaz, že kombinácia doučovanie-rozprávanie-hry sú najefektívnejším spôsobom trávenia času s deťmi. Za pravdu nám určite dá 20 dvojíc dieťa/dobrovoľník, ktorí sa v programe doučujú viac ako jeden školský rok.
Ak sa Vám páči čo robíme, môžete nás finančne podporiť. ĎAKUJEME ❤️
Michaela Bagalová, BDC
