Ste štandardný zamestnanec jednej z najväčších bánk na Slovensku, neštandardne ale dobrovoľníčite. Ako ste sa k tomu dostali?
Z môjho pohľadu je to štandardne, pretože sám mám potrebu robiť veci z dobrého úmyslu bez toho, že človek za to čaká odmenu alebo pochvalu. Najviac sa to rozvinulo vo VÚB banke, pretože tu máme veľa ľudí, ktorí podporujú dobrovoľníctvo, kolektívne aj individuálne. Tak som sa dostal k finančnej gramotnosti.
Prečo ste si zvolili finančnú gramotnosť a ako sú na tom podľa vás deti s vedomosťami z oblasti financií?
Dnešné deti v Bratislave, kam za nimi chodím sú z môjho pohľadu veľmi zručné. Väčšina má svoj účet, vie, čo je platobná karta, niektoré poznajú aj kreditné karty, vedia pracovať s mobilnými aplikáciami, nakúpiť si na internete. Bol som prekvapený, že rodičia týchto detí vo veku 10-11 rokov už vnímajú ako potrebné, aby ich deti mali vlastné účty a začali hospodáriť samostatne. Situácia je lepšia, ale ešte nie ideálna.
Slovensko sa zapojilo v rokoch 2012, 2015 a 2018 do testovania žiakov v oblasti finančnej gramotnosti a výsledky boli podpriemerné. Predsa len, je to už 6 rokov, zmenilo sa podľa vás niečo?
Dúfam, že áno. Myslím si, že bankový aj nebankový sektor urobili veľa preto, aby hravo spracovali tému financií pre deti, napr. Národná banka Slovenska projekt Päť peňazí. Je za mňa škoda, že voľakedy bol predmet finančnej gramotnosti na školách vedení systematicky, teraz je roztrúsený do jednotlivých predmetov.
Téma financií je pre deti abstraktná, čím ich viete zaujať a motivovať aby si niečo z vášho workshopu odniesli? Zaujať deti je veľmi náročné, ak sa to nepodarí do 30 sekúnd, je to stratené. Veľa sa ich preto pýtam, aby to bolo celé interaktívne, cez hry a príklady. Osvedčený je príklad s cukríkmi, deti ich môžu zjesť, alebo počkať, a potom im ich zhodnotené vrátim späť – čo samozrejme hneď nevedia.
Akú máte spätnú väzbu od detí, prípadne učiteľov a rodičov?
Spätnou väzbou sú úsmevy, obrázky a potlesk na záver. Keď sa deti zapájajú a zaujímajú sa o to, čo im hovorím, to je pre mňa najlepšia spätná väzba. Naše školy vychovávajú zamestnancov, nie ľudí, ktorí budú podnikať.
Deti učíte správnemu prístupu k financiám v rámci dobrovoľníctva, koľko času tomu venujete mesačne? Je to individuálne, nepravidelné, napríklad pri príležitosti dňa sporenia, keď sa bežne robia prednášky.
Doteraz sme sa rozprávali o štandardných deťoch často z úplných rodín, ktorí by nemuseli mať problém pochopiť správne princípy práce s peniazmi. Máte skúsenosť aj s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia?
Nie, priamo. Nepracoval som s deťmi v krízových zariadeniach. Avšak sociálne znevýhodnené deti sú aj v štandardných triedach.
Bratislavské dobrovoľnícke centrum vedie projekt zameraný na doučovanie detí z krízových zariadení, dostali sme spätnú väzbu od sociálnych pracovníčok, že deti si nevedia šetriť vreckové a všetko hneď minú. Ako by ste učili finančnú gramotnosť tieto deti?
Je to ťažká úloha, určite by si to vyžadovalo aj spojenie s pychológom a sociológom. V prvom rade by som sa spýtal deti na ich potreby, ak ale stále riešia základné potreby (Maslowova pyramída), tak nebudú riešiť sny. Začal by som asi tým, aby sa cítili istejšie a bezpečnejšie, napríklad cez pravidelné vreckové.
Na koho podľa Vás treba v aktuálnej situácii cieliť finančnú gramotnosť na sociálne znevýhodnené deti, alebo skôr ich rodičov?
Je to vzájomné, správna cesta je osloviť rodič aj dieťa. To, čo dieťa navnímava doma, je silné, to sú tie vzorce správania, ktoré si postupne osvojuje. Zároveň apelovať na rodičov, aby pre svoje deti mali silnejšie motivácie. Spomeniem jednu z Baťových myšlienok, ktorý dával rodičom podpisovať zmluvu na základe ktorej dieťa nemôže podporovať svojho rodiča spätne. Myslel to tak, že rodičia nebudú od dieťaťa vyžadovať, aby sa o nich staralo. To je dôležité, aby sa deti v istom čase odstrihli od rodičov.
Aký efektívny model práce s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia by ste odporučili?
Vytvoriť tábor pre deti, ktorým by sme ich vytrhli z ich štandardného prostredia. Vytvorili by sme im reálne životné podmienky, obchody aj banku. Zarobili by si peniaze a rozhodovali sa ako ich minú. Jednou z možností by bola investícia do seba, aj zúročenie peňazí. Na záver by mohli prísť aj rodičia aby videli, ako deti pracovali.
Za Bratislavské dobrovoľnícke centrum musím zhodnotiť, že tento koncept práce so sociálne znevýhodnenými deťmi sa mi veľmi zapáčil, pretože by sa určite radi zapojili aj naši dobrovoľníci, ktorí deti v krízových centrách celoročne podporujú v doučovaní.
Ak sa Vám páči náš blog a chceli by ste nás podporiť v našej činnosti, stačí kliknúť TU.
Michaela Bagalová, BDC
