Euro ako symbol minulosti

Česko a Slovinsko majú z pohľadu ekonómov veľa spoločného. Sú najbohatšími postkomunistickými krajinami a ich nadštandardná hospodárska vyspelosť siaha až do 19. storočia, keď na rozdiel od Slovenska, Maďarska či Chorvátska patrili do západnejšej, predlitavskej časti monarchie. Od pádu komunizmu sledovali tiež obe krajiny v mnohom podobnú stratégiu mierneho pokroku v medziach zákona a budovania postkomunistického štátu blahobytu. Najprv im niekoľko rokov pomáhalo to, že sa zbavili chudobnejších bratov a keď sa táto jednorazová dividenda pominula, stačilo čerpať z vynikajúcej polohy blízko kľúčových trhov únie, dobrej infraštruktúry a vzdelanej pracovnej sily. Napriek tomu, že Česi oveľa viac ako Slovinci privítali zahraničné investície, v porovnaní s ostatnými postkomunistickými krajinami ich viac spája ako rozdeľuje.  Nejde len o ekonomické štatistiky, ale aj o dôraz na stabilitu a nelásku k prudkým zmenám. Ako viackrát povedal Václav Klaus - to, čo sa stalo na Slovensku, by sa v Čechách stať nemohlo. Pravicová vláda zvolená pred pár rokmi v Slovinsku chcela zaviesť rovnú daň, ale nakoniec sa jej pod tlakom odborov zľakla. Dnes predstavujú oba štáty jedny z najpríjemnejších miest

Písmo: A- | A+

Začiatkom tohto roku sme však boli svedkami zdanlivo prekvapivého rozdielu. Zatiaľ čo Slovinci už dnes platia v obchodoch eurami, v Čechách najnovšie ani neexistuje oficiálny kalendár prijatia spoločnej meny. Znamená to, že základné smerovanie hospodárskych politík sa rozdelilo a prijatie eura signalizuje, že Slovincom sa podarilo niečo, s čím Česi neúspešne bojovali - zladenie rozsiahleho sociálneho štátu, zdravých verejných financií a dlhodobej konkurencieschopnosti? Bude Slovinsko lídrom medzi novými členskými štátmi únie?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odpoveď bohužiaľ nie je optimistická. Euro môže a nemusí byť znakom hospodárskeho zdravia. Slovinskí politici neuskutočnili magické bezbolestné reformy, len na rozdiel od českých dokázali konzervatívne hospodáriť a jemnou salámovou metódou sa zmestiť do maastrichtských limitov. To im však dlho nevydrží. Obe krajiny zaradila Európska komisia do exkluzívnej skupiny štátov s dlhodobo absolútne neudržateľnými verejnými financiami. Slovinský dôchodkový systém je ešte neudržateľnejší ako ten český a slovinské verejné výdavky sú už dnes vyššie ako tie české (obe krajiny v tomto prekonáva len Maďarsko). Pôrodnosť patrí medzi najnižšie v Európe a demografické zmeny tak udrú o to tvrdšie. 

SkryťVypnúť reklamu

Z českého pohľadu je preto rovnako zaujímavé pozrieť sa inú hviezdu postkomunistického neba - Estónsko, krajinu známu ako výkladnú skriňu ekonomického liberalizmu. Pobaltská krajina sa síce do eurozóny zatiaľ nedostalo, ale dôvodom je závideniahodný hospodársky rast, ktorý vytlačil infláciu nad Maastrichtom povolené hodnoty. Estónsko začínalo v deväťdesiatych rokoch s životnou úrovňou, ktorá dosiahla ledva polovicu českej či slovinskej. Bolo teda voči Čechom v rovnakej pozícii ako Česi napríklad voči Rakúšanom. Dá sa predpokladať, že do roku 2010 Estónci Čechov prekonajú. Ak sa chceme pozrieť na kvalitu života inak, je zaujímavé všimnúť si, že Estónci majú s náskokom najnižšiu korupciu z postkomunistických krajín (ďalší sú Slovinci) a že Skype je aj estónska firma. Život v Talinne nie je podľa dostupných informácií rajský, ale pobaltská krajina je zatiaľ jediný presvedčivý kandidát na post východoeurópskeho Írska. (Pre spravodlivosť treba uznať, že Litva, Lotyšsko či Slovensko sa tiež veľmi snažia.)

SkryťVypnúť reklamu

Euro Slovinsko pomôže imidžovo aj reálne, nestačí však na to, aby si udržalo titul najprosperujúcejšieho postkomunistického štátu. Je totiž viac symbolom úspešnej minulosti ako budúcnosti. O pár rokov na trón zasadne Estónsko - s eurom či bez neho.

písané pre Respekt 

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  102
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Od malička mám sen. Chcem, aby sa na Slovensku žilo tak dobre, ako vo vyspelej Európe.Preto som vstúpil do politiky a kandidujem aj v parlamentných voľbách 2020. Aby som ľuďom na Slovensku pomohol v oblastiach, ktorým najlepšie rozumiem - vzdelávanie, verejné financie, boj s korupciou.V roku 2017 sme založili SPOLU - občianska demokracia. S kolegami pracujeme na tom, aby sme našu krajinu očistili od Kočnerovej generácie politikov. Zmenu k lepšiemu môžu zaistiť len najlepšie pripravení. Prečítajte si ako vznikla strana SPOLU.Nestačí vymeniť figúrky. Nový štýl politiky pre mňa znamená hľadať riešenia, nie spory. S naším koaličným partnerom, Progresívnym Slovenskom, sme pripravili zlomový program pre zlomové voľby. Prečítajte si Bod zlomu. Zoznam autorových rubrík:  správa týždňaarchívTransparentnosťškolstvoNezaradené

Prémioví blogeri

INEKO

INEKO

117 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

135 článkov
Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu