V utorok zverejnil Úradvlády návrh “Dodatku k Národnémuprogramu reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 – 2008”.Národný program reforiem je Miklošova stratégiakonkurecieschopnosti Slovenska (MINERVA), ktorá ešte minulýrok v mierne pozmenenej podobe odišlo do Bruselu. Podpredseda vládyČaplovič v spolupráci s viacerými ministrami sa podľanávrhu rozhodli rozpracovať úlohy “v prioritnýchoblastiach... z hľadiska zámerov novej slovenskej vlády.”Po oficiálnom schválení poputuje aj novýmateriál do Bruselu a zároveň vláda podľanávrhu uznesenia zaviaže všetkých ministrovpostupovať v súlade s ním.
Jednou zo zásadnýchpriorít nového materiálu, ktorú tamvložil minister hospodárstva Jahnátek a to dokoncadvakrát, je “podporovať rast podielu pridanej hodnoty kobjemu vyplatených miezd”. Znie to dobre – dalo by sapovedať, že až sofistikovane. Čo to však znamená?
Pridaná hodnota,či už na úrovni podniku alebo ekonomiky, je rozdiel medzihodnotou konečného výrobku a hodnotou vstupov –surovín, služieb, investícií či energií.Ak kúpim kus dreva za päť korún a vystružlikámz neho umelecký predmet, ktorý predám za 100korún, pridaná hodnota je približne 95 korún.Približne preto, že by som mal započítať aj opotrebenienoža či náklady na vykurovanie v dielni, kým sompracoval.
Vytvorená pridanáhodnota na úrovni podniku sa následne delí medzištyri skupiny: mzdy zamestnancov, zisk majiteľa, úrokyveriteľov z úverov podniku vrátane nájomnéhoa dane odvedené štátu. Ak chce preto niekto zvýšiťpodiel pridanej hodnoty na objeme vyplatených miezd, znamenáto to isté, ako keby chcel znižovať podiel miezd na pridanejhodnote. Teda chce zvyšovať buď podiel majiteľov (zisk), aleboveriteľov (úrok) z celkového koláča a to naúkor miezd zamestnancov. To by od ľavicovej vládynikto nečakal, ani ona sama. (Ďalšia možnosť je, že chce znížiťdane, ale to asi nemusíme rozoberať.)
Ak sa na to pozrieme znárodohospodárskeho hľadiska, znižovanie podieluzamestnancov na celkovom koláči nie je pre súčasnéSlovensko veľmi dobrý nápad, pretože podiel miezd nacelkovej pridanej hodnote v ekonomike (teda na HDP) je aj tak jeden znajnižších v rámci bohatších krajín ateda majitelia/investori už majú dosť slušnúmotiváciu investovať, keďže si z vytvorenej pridanejhodnoty nechávajú na európske pomery dosť veľa.Okrem toho na rozdiel od USA je na Slovensku veľmi nízkypodiel vlastníctva akcií medzi zamestnancami, takžeani týmto nepriamym kanálom neprofitujú zvysokých ziskov.
Ministerstvo hospodárstvaje dlhodobo známe tým, že až na výnimkynepatrí medzi intelektuálny výkvet slovenskejverejnej správy. Od podpredsedu vlády Čaploviča ajeho ľudí zase nikto nečaká, že budú rozumieťekonómii – aj keď od vicepremiéra, ktorý mástarosti MINERVU, by sme to čakať mali. Ak celý dokument berieme len ako prázdne úradnícke reči, nič strašné sanestane, len pár bruselských úradníkov sazasmeje v súkromí svojich kancelárií.
Ak to berieme vážnejšie, zostane pachuť v ústach: ako chce niekto realizovaťsofistikované rozvojové stratégie, keď byprepadol zo všeobecnej ekonomickej teórie vyučovanej v prvomsemestri... A či vlastne vie, čo naozaj chce.
