Pred polrokom som pri komentári o vývoji zamestnanosti do volieb napísal:
"Ak sa pozrieme detailnejšie na vývojnezamestnanosti od jari 2004, vidíme, že v prvom roku trhpráce ťahal späť najmä ľudí nezamestnanýchkratšie ako jeden rok. Medzi nimi je totiž veľa takých,ktorí sú plne zamestnateľní, majú lenmomentálnu smolu. V druhom roku naberali zamestnávateliaďalej medzi nimi, ale nezamestnanosť začala výraznejšieklesať aj medzi nezamestnanými jeden až dva roky. Ako samíňali „najvhodnejší“ nezamestnaní, začalitotiž zamestnávatelia viac siahať aj po tejto skupine.Súčasné oživenie však zatiaľ takmer vôbecnepomohlo veľmi dlhodobo nezamestnaným. Prečo je to takvážny problém?
Dnes sme v situácii, keď mieranezamestnanosti bez veľmi dlhodobo nezamestnaných je5,5%. To je miera nezamestnanosti, ktorá je typická preSpojené štáty a iné ekonomiky s funkčnýmtrhom práce a nízkou dlhodobou nezamestnanosťou. Týmpádom už nemožno očakávať, že by ďalej výrazneklesala, nanajvýš tak o percento, možno trochu viac. Akchceme výrazný pokles nezamestnanosti, potrebujeme, abytrh práce začal nasávať z 220 000 veľmi dlhodobonezamestnaných, ktorí predstavujú zvyšných8% miery nezamestnanosti."
A presne to sa teraz stalo. Podľa Štatistického úradu SR klesla nezamestnanosť na konci roka 2006 o takmer 90 000 ľudí oproti Vianociam 2005. Z nich až 28 800 bolo zo skupiny nezamestnaných dlhšie ako dva roky. (Zo skupiny odjedného do dvoch rokov to bolo 21 700 a od šiestich mesiacov do jedného roka 15 800.) Inými slovami, keď sa zamestnávatelia ocitli v situácii, že bez využitia veľmi dlhodobo nezamestnaných by sa ďalej nepohli, začali naberať aj z nich. Nepotvrdili sa tak obavy viacerých ekonómov vrátane mňa, že reformovaná ekonomika nedokáže tvoriť pracovné miesta pre ľudí na okraju trhu práce - nevzdelaných, bez pracovných skúsenosti a niekoľko rokov bez práce.
Týmto nechcem všetko čierne premaľovať na ružovo. Veľmi dlhodobo nezamestnaných síce ubudlo, ale stále ich zostáva 190 000. Je pravdepodobné, že zamestnávatelia začali aj pri tejto skupiny vyberaním "smotany", teda tých najkvalifikovanejších a najmotivovanejších. Zmena Zákonníka práce a iné výčiny súčasnej vlády môžu dokonca aj fungujúci stroj na tvorbu pracovných miest zastaviť. Napriek tomu zostáva pointa z úvodu: slovenský trh práce dokázal ponúkať prácu aj ľuďom, ktorých predtým dlhodobo ignoroval a o ktorých zamestnateľnosti vládli a vládnu úprimné pochybnosti. Na tento úspech stojí zato si pripiť: Na zdravie!
