Po nástupe pravicovej vlády sa problém neopakoval, pretože minister Kaník vedel, že ak by mu rozpočet nestačil, nemal by tentokrát premiér problém ho odvolať a okrem toho mu úsporné opatrenia neboli cudzie.
Dnes sme späť v situácii, keď ministerstvo financií aj práce riadia predstavitelia ľavicovej strany a hneď v prvom rozpočte sa nám situácia vracia. S jedným rozdielom - ministerka Tomanová ani netuší, že jej peniaze chýbajú a minister Počiatek jej to radšej ani nepripomína.
Vláda v stredu schválila rozpočet, v ktorom dodržala maastrichtské kritériá nízkeho deficitu, z čoho mali radosť nielen vládni politici, ale aj finančné trhy. Koruna síce posilnila na historické maximum aj z iných dôvodov, je však jasné, že prelomenie 37 korún by sa nekonalo, keby rozpočet vyzeral podľa pôvodných štedrých sľubov v programovom vyhlásení vlády. Finančné trhy budú mať možno menšiu radosť, keď sa pri pozornejšom čítaní ukáže, že rozpočet má diery, ktoré veľkosťami môžu konkurovať najlepšiemu ementálu.
Návrh rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je takmer navlas identický s pôvodným návrhom pripraveným ešte za Dzurindu. To znie dobre, kým si neuvedomíme, že medzičasom bol schválený napríklad príspevok pri narodení prvého dieťaťa a vianočný príspevok dôchodcov. Príspevok pre prvorodencov sa do rozpočtu zmestí, pretože ministerstvo ušetrí v budúcom roku takmer rovnakú sumu na tom, že nezvyšuje prídavky na deti, hoci na to boli v rozpočte odložené peniaze. (Zdvorilo je to napísané aj v samotnom návrhu štátneho rozpočtu.) Návrh rozpočtu však úplne mlčí o vianočnom príspevku napriek tomu, že ide o 1,7 miliardy korún, teda o viac než štvornásobne vyššiu sumu.
Za určitou sumu prestávajú byť financie zrozumiteľnými sumami a miliardy sa stávajú skôr žetónmi. Povedzme si preto niečo viac o tejto položke. 1,7 miliardy je suma, o ktorej sa vedú za normálnych okolností vášnivé koaličné rokovania. Oslavované zvýšenie rozpočtu zdravotníctva cez vyššie platby štátu na budúci rok je takmer rovnaké - 2 miliardy. Doplatenie invalidných dôchodkov, ktoré bolo na prvej strane novín, stoji ročne len polovicu. Nemať tieto peniaze započítané v rozpočte je ako urobiť rodinný rozpočet na korunu presne vrátane toaletného papiera a potom si uvedomiť, že ste zabudli započítať leasing auta.
Ak ide o jedinú dieru v rozpočte, dá sa počas roka zalepiť, hoci s problémami. Ak sú však podobné míny roztrúsené aj inde (a minimálne v zdravotníckom rozpočte je to podobne, len ide o chýbajúce 4 miliardy pri platbách za poistencov štátu), Počiatkov eurorozpočet sa stáva chatrnou euroilúziou. Potvrdzujú sa aj analýzy programového vyhlásenia vlády o tom, že premiér Fico sa nevie alebo nechce rozhodnúť medzi eurom, ktoré mu vnútili finančné trhy, a sľubmi, ktoré si vnútil sám. Vďaka podobným trikom pokračuje v odkladaní rozhodnutia niekedy na budúci rok.
Ministerka Tomanová podľa reakcií na novinárske otázky nevie, že má v rozpočte tento typ diery, a možno ju to ani nezaujíma - dúfa, že keď príde na lámanie chleba, bude to Počiatkov problém. Počiatkov rozpočet o celej veci mlčí. Nehovorí, ako bolo zvykom za Schmögnerovej, že čísla sú napäté a vyžadujú zo strany ministerstva práce opatrenia. A to napriek tomu, že ministerstvo financií o celej veci veľmi dobre vie. Asi nechce pokaziť dobrý dojem zo schváleného rozpočtu. A pridať ďalší čriepok do mozaiky ukazujúcej, že Počiatek je viac Schmögnerová ako Mikloš.
