Správa týždňa: Mladé rodiny nemajú kde bývať

Písmo: A- | A+

Priemerná cena bývania vzrástla oproti predchádzajúcemu štvrťroku najvýraznejšie za posledné tri roky. Bývanie sa stava nedostupným najmä pre mladých. Prečo je to tak? A čo s tým?

Pred viac ako tromi rokmi som ako opozičný poslanec v parlamente presadil takzvané Beblavého percento. Umožnilo ľuďom preniesť si hypotéku do inej banky s malou pokutou. 

Na trhu nastala obrovská bitka. Vďaka nej ľudia s existujúcimi hypotékami šetria asi 130 miliónov ročne. Súťaž hnala dole aj ceny nových hypoték – Slovensko sa stalo jednou z najlacnejších krajín v únii.

Nestačí to

Dlhodobo upozorňujem, že to nestačí. Bez zvýšenia ponuky bývania, teda väčšej výstavby, sa lacnejšie hypotéky prelejú do cien. Jednoducho to zhrnul Denník N, ktorý napísal: „Lacné úvery + málo novostavieb = drahšie bývanie“.

Ceny rastú rýchlo vo všetkých regiónoch, najlepšie si to možno ukázať na hlavnom meste, kde je trh najväčší. Denník SME napísal, že „ponuka v novostavbách dosahuje v prípade Bratislavy alarmujúce nízke čísla. Ku koncu septembra bolo na bratislavskom trhu podľa analýzy Bencont Investments v ponuke 1 732 bytov v novostavbách. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku došlo k poklesu ponuky o vyše 10 percent, medziročne o takmer polovicu.“

Menej bytov za vyššie ceny znamená menej dostupné bývanie, najmä pre mladé rodiny.

Podporiť ponuku, nie dopyt

Naša koalícia PS/SPOLU v programe Bod zlomu hovorí jasne, že podporu bývania presunieme od dopytu k ponuke - teda k výstavbe súkromného, verejného a neziskového nájomného bývania v oblastiach s rýchlym rastom cien a silným dopytom.

  • V kľúčových regiónoch určíme ciele na výstavbu nového bytového fondu a nastavíme mestám a obciam motivačné nástroje na ich naplnenie. Ich súčasťou bude aj stabilný viacročný rámec dotácií zo štátneho rozpočtu na rozvoj bývania v kombinácii s úvermi pre samosprávy.

  • Skrátime a zlacníme výstavbu bývania (zníženie byrokracie, zjednodušenie procesov, garancia lehôt), na druhej strane budeme motivovať mestá aj developerov k lepšiemu využitiu existujúcich plôch. Napríklad cez sprísnenie pravidiel zmeny ornej pôdy na stavebné pozemky v územnom pláne, ak nie sú dostatočne využité existujúce plochy.

  • Rodinné domy s jedným nadzemným podlažím, bez obytného podkrovia, bez podpivničenia a s celkovou plochou do 150 metrov štvorcových sa budú povoľovať ohlásením stavby, ak budú v súlade s územným plánom obce.

Skryť Zatvoriť reklamu