SME vo svojom článku pekne vysvetľuje, ako sa Dopravný podnik mesta Bratislavy pokúša manipulovať kúpu trolejbusov za viac ako 2 miliardy "starých" korún, čo je pre mesto obrovská zákazka porovnateľná s tým, keby si štát kupoval desiatky kilometrov diaľníc.
Súťaž nie je založená na cene, tá tvorí len 40% kritérií. Rovnakú váhu majú "technické podmienky" a zvyšných 20% je za podmienky údržby. Nepoužívať v súťaži len cenu je v poriadku. Dôležité je však to, aby ostatné kritériá boli naozaj kľúčové pre vhodnosť a výhodnosť dodávky a aby ich váha bola primeraná. Inak hrozí, že skorumpovaní politici a úradníci si vyberú umelé kritériá, ktoré spĺňa len ten "správny" dodávateľ a tak kúpia zásadne predraženž tovar.
Ak sú kritériá umelé alebo majú neprimerane vysokú váhu, môže dnes zasiahnuť Úrad pre verejné obstarávanie a pri sťažnostiach ostatných uchádzačov aj zasahuje. Obstarávateľ musí potom kontrolórov ÚVO presvedčiť, že kritériá sú v poriadku. (Povedané úradníckým jazykom ÚVO: "Výber kritérií na vyhodnotenie ponúk a ich uplatnenie musí smerovať k dosiahnutiu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky s cieľom získať za danú cenu najvyššiu hodnotu plnenia. Najvyššia hodnota plnenia predstavuje súhrn úžitkov (kvalitatívnych estetických, cenových, prevádzkových a pod.), ktoré sa dosiahnu.")
A tu sa dostávame k bratislavským trolejbusom. Dopravný podnik dal ako jedno z významných kritérií počet dverí. Kritérium je bodované tak, že plný počet dostane ten, kto ponúka aspoň päťdverové trolejbusy, štvordverové dostanu NULU. A úplnou náhodou päťdverové trolejbusy v rozsiahlom okolí vyrába iba jedna firma - SOR spoluvlastnený dobre známou skupinou J&T.
Martin Fundárek z občianskej iniciatívy Lepšia doprava spočítal, že keďže necenové kritériá sú šité na mieru SORu, iný uchádzač by musel dať o 44% nižšiu cenu, aby to mohol poraziť. Inými slovami, SOR môže byť takmer dvojnásobne predražený a stále vyhrať.
Stále je tu však poistka ÚVO. A tu sa dostávame k popálenému Kaliňákovi. Náš minister (mimochodom, do mája aj poslanec mestského zastupiteľstva v Bratislave) dal do návrhu zákona nové ustanovenie, ktoré hovorí: "Úrad v konaní o námietkach preskúmava len zákonnosť postupu kontrolovaného... úvahy, ktorými sa kontrolovaný pri postupe podľa tohto zákona riadil, preskúmava úrad len vtedy, ak sú celkom zjavne mimo medzí, ktoré ustanovuje tento zákon."
A je vymaľované. Podľa tohto návrhu bude môcť ÚVO klepnúť dopravnému podniku po prstoch len ak by do kritérií dal, že trolejbusy musia vedieť spievať "I love Ftáčnik", teda niečo úplne zjavne mimo medzí. Počet dverí nie je "zjavne mimo medzí", konieckoncov viac dverí môže mať svoj úžitok, aj keď nie taký, aby to stálo za obrovské predraženie trolejbusov. Posudzovanie takýchto vecí však už bude mimo kompetencií ÚVO.
Toto je len jedna z viac ako desiatky "prúserových" ustanovení, ktoré chce vláda zaviesť. V najbližších týždňoch sa budem snažiť na rovnako konkrétnych príkladoch vysvetliť, aké diery, takmer až tunely sa zákonom vytvárajú do verejných financií. Bojím sa len o zdravotný stav ministra Kaliňáka...
