- že ten prúser nie je len ekonomický, ale je aj o totálnom valcovaní spoločnosti a všetkého, čo sa Orbánovi nehodí
- že paralely s tým, čo môžeme očakávať v prípade 76 kresiel pre Róberta Fica, nie sú vôbec pritiahnuté za vlasy
O možnom maďarskom bankrote sa hovorí často. Problémom Maďarska však nie je len nepriaznivá finančná situácia, ale aj návrat do minulosti - vláda jednej strany a okliešťovanie demokracie. A nie abstraktne, ale veľmi konkrétne - valcovaním médií, súdnictva, kultúry, ale aj školstva. Orbánovi sa darí to, čo sa na Slovensku nepodarilo Harabínovi v súdnictve ani Mečiarovi v kultúre. Nie preto, že by bol od nich horší, ale na rozdiel od nich má k dispozícii takmer absolútnu moc.
Zároveň porovnanie Orbánovej vlády a skúseností s Ficom z rokov 2006-2010 akoby naznačuje, že sa netreba obávať. Fico predsa nie je Orbán. To však porovnávame nesprávne vlády. Keď porovnáme Orbána I z rokov 1998-2002 a Ficom I z rokov 2006-2010, veci začnú vyzerať inak a horšie.
Aj Viktor Orbán aj Robert Fico pri prvom preberaní vlády prevzali krajiny, ktoré mali naštartované hospodárstvo v dobrom stave. SDKÚ-DS odovzdávala krajinu Ficovi v podstatne lepšom stave ako ju sama našla. Aj vďaka tomu mohli Orbán v 1998 a Fico v 2006 vládnuť bez zásadných problémov a krajinu "udržiavať v chode", pretože si to mohli dovoliť. Zároveň koaličná povaha vlád (aj keď s pomerne "nechutnými" stranami) obmedzovala svojvôľu.
Zmena nastala pre Orbána aj Fica so svetovou krízou a znechutením oboch národov z politiky. A tu zrazu nastúpil iný Viktor.
Keďže vedel, že nemôže nechať svoje zvolenie na náhodu, začal pekne zostra - sľubovaním, čo to dá. Vo volebnom programe Fideszu tak nájdeme: vytvorenie miliónu nových pracovných miest, , zníženie úrokov, boj proti monopolom v energetickom sektore, 80 000 nových pracovných miest v stavebníctve, opatrenia proti veľkým reťazcom, viac policajtov, povinnosť pracovať pre väzňov, lieky bez doplatkov a samozrejme silná sociálna politika.
Orbán voľby samozrejme vyhral a získal ústavnú väčšinu. Problém ale nastal v tom, že "dostal" krajinu v čase svetovej krízy. A tá sa nemá rada s napĺňaním sľubov, ktoré dal. Keďže nemá iný manévrovací priestor - dal sa na politiku v tom najhoršom zmysle slova. Od hospodárskych problémov sa pozornosť ľahko odpútava odvolávkami veľké Maďarsko. Chudobnejúci národ rád počúva o svojej veľkosti, ktorú aktuálne nemá.
Fica čaká podobný problém - ak uspeje tak, ako mu prieskumy predpovedajú, bude mať problém krajinu nielen zveľaďovať, ale aj udržiavať v poriadku. Keďže je jeho odborný potenciál na systémové zmeny limitovaný, len ťažko mu ostane niečo iné ako vrátiť sa k osvedčeným spôsobom politického prežitia - populizmu. Dnes hrozí, že ho nebude mať kto brzdiť a rozbehne sa správnym orbánovským tempom.
Aby sme sa na tento neradostný scenár mohli lepšie pripraviť alebo získali motiváciu ho odvrátiť, pripravil som malý rešerš o tom, čo všetko Viktor popáchal od druhého nástupu k moci - nielen na ekonomike a životnej úrovni obyvateľov, ale aj na demokracii, školách či umeleckých ustanovizniach.
Prvý diel z troch ponúkam nižšie. Ostatné dva zverejním v najbližších dňoch.
I. diel: Ekonomika
Životná úroveň
Začiatkom januára 2012 spadol maďarský forint na historické minimum voči euru. Dôvodom bola neistota a obavy, či bude môcť krajina čerpať medzinárodnú finančnú pomoc od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie. Dôvodom bol strach z vládnej hospodárskej politiky a zákon o centrálnej banke, ktorý schválil jednofarebný maďarský parlament.
Napriek Orbánovým sľubom na oživenie ekonomiky a skončeniu zadlžovania po vláde socialistov, Orbánova vláda pokračovala v politike, ktorej dôsledkom bolo zníženie dlhového ratingu Maďarska od agentúry Fitch na úroveň BB+ s negatívnym výhľadom. Agentúry Moodys a S&P znížili rating Maďarska pod investičnú úroveň. Dôsledkom týchto opatrení sa úrok na maďarské dlhopisy vyšplhal na vyše 10% úroveň. Podobne negatívne na Orbánovu vládu reagoval aj forint, ktorý sa začal hlboko prepadávať a dosiahol rekordne nízku úroveň 324 forintov za jedno euro. Všetky tieto okolnosti prudko zvýšili splátky a poistenie maďarského dlhu. Bývalý minister financií z rokov 2009 a 2010 Peter Oszko situáciu komentoval tak, že za týmto stavom nie je spomalenie svetovej ekonomiky ale "deštruktívna ekonomická politika vlády". Práve táto politika nakoniec dotlačila Viktora Orbána k tomu, aby napriek svojim vyhláseniam bol donútený pristúpiť na viaceré požiadavky Medzinárodného menového fondu, ktorého finančná výpomoc je zrejme jediným riešením pre Orbána aby sa dostal zo súčasnej ekonomickej situácie.
Maďarská vláda v návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2012 rozhodla aj o zvýšení sadzby DPH výšky 25 % na 27 %, s tým, že z príjmov z rozdielu v DPH budú financovať založenie Fondu ochrany krajiny. Na margo rastu DPH minister národného hospodárstva povedal, že EÚ stanovila iba dolnú hranicu DPH, ktorá je vo výške 15 %. Touto zmenou je v Maďarsku najvyššia sadzba DPH v celej únii. (zdroj: HN, zdroj z novembra 2011)
Úspory
Znárodnenie druhého piliera. 24. novembra 2010 maďarský minister Gyorgy Matolcsy oznámil rozhodnutie maďarskej vlády presunúť $14,6 miliardy zo súkromne spravovaných fondov do rúk štátu, aby zmiernil problémy s rozpočtovým deficitom a verejným dlhom. Z rovnakého dôvodu uložil na retroaktívnom základe, selektívne a s porušením úniových noriem, mimoriadne dane finančnému a telekomunikačnému sektoru a obchodným reťazcom. Každý občan, ktorý od roku 2012 ostane v druhom dôchodkovom pilieri, príde o 70 percent svojich odvodov, ktoré budú smerovať do štátnej sociálnej poisťovne, ale nebude mu za ne vznikať nárok na štátny dôchodok. Podľa tejto úpravy sa neoplatí v druhom pilieri ostávať takmer nikomu. Získané peniaze majú byť použité na znižovanie štátneho dlhu. (zdroj, podrobnejšie tu)
Spolitizovanie Maďarskej národnej banky - podľa vyjadrenia Európskej únie sa Orbán snaží prehnane kontrolovať Maďarskú centrálnu banku. Orbánovci najprv ovládli monetárnu radu banky a keď to nestačilo, prijali zákon o zlúčení banky a úradu dozorujúceho finančné trhy. Do čela novej inštitúcie môžu dosadiť svojho človeka a dostanú sa k devízovým rezervám. Tie môžu využiť na financovanie svojej politiky, v prípade ak sa nedohodnú s Medzinárodným menovým fondom.
Pokračovanie zajtra - ústava a súdnictvo.Ak sa Vám tento blog páčil, môžete ho podporiť na
