Tieto zoznamy kritizovali viacerí odborníci na trh práce. Osobne som varoval rodičov, aby sa nimi neriadili.
Štátny tajomník Chudoba ich obhajoval slovami, že zaradenie do zoznamov „bolo riešené v regióne s konkrétnymi podnikmi, ktoré vedia najlepšie čo treba". Na moju faktickú kritiku podloženú údajmi o tom, čo zamestnávatelia skutočne chcú zas ministerstvo reagovalo slovami, že spochybňujem skúsenosti a poznatky profesijných komôr a zamestnávateľských zväzov, ktoré spomínaný materiál tvorili s prihliadnutím na to, čo reálne potrebujú zamestnávatelia a investori. Ministerstvo, naopak, podľa vlastných slov „veľmi pozorne načúva postojom týchto organizácií, ktorých skúsenosti a vízie v spolupráci s kvalitnými absolventmi dokážu na Slovensku podporovať rast pracovných príležitostí".
Ministerstvo tak tvrdí, že dostatočné analýzy na rozhodovanie o odboroch štúdia má a ďalšie nepotrebuje.
Na druhej strane ale ministerský ústav ŠIOV zároveň spustil obstarávanie pre zákazku „Model a metodika zberu dát kvantitatívnych predpokladov zamestnávateľov na študijné a učebné odbory" v predpokladanej hodnote neuveriteľných 2 026 000 eur. V ľudskej reči hľadá za dva milióny niekoho, kto mu urobí prieskum medzi zamestnávateľmi o tom, akých absolventov potrebujú (vrátane Čaplovičom obľúbeného softwarového riešenia). Tento prieskum sa má spätne týkať aj roka 2013, za ktorý už minister tento zoznam vydal, ako aj ďalších dvoch rokov.
Sú dve možnosti, ako si takéto konanie vysvetliť:
A/ Prvou možnosťou je, že analytický materiál pre rozhodovanie o zoznamoch preferovaných a nepreferovaných odborov bol plne postačujúci a minister ide premrhať dva milióny na niečo, čo vôbec nepotrebuje.
B/ Druhou možnosťou je, že minister naozaj dnes nevie, čo zamestnávatelia potrebujú a ide to nákupiť za nesmierne vysokú sumu. V tom prípade boli ale predložené zoznamy len ďalším príkladom toho, ako pri vážnych rozhodnutiach v snahe zapáčiť sa minister veští z krištáľovej gule.
Ministra som sa opýtal, ktorá odpoveď je správna.
V oboch variantoch je však úplne zbytočné spätne zisťovať potreby zamestnávateľov za rok 2013.