Politici, médiá aj občania reagujú najsilnejšie na škandály. Pri väčšine z nich je však väčšinou možné nanajvýš vyvodiť zodpovednosť. Inšpirovaný iniciatívou Slovensko.Digital, ktorá v reálnom čase poukázala na problematické IT tendre a dosiahla ich zrušenie, chcem dnes zabrániť strate miliónov eur vopred. Ak nasledujúci text nemá „pikošky“ typu Kostka, teta Anka či blanárovci, stačí si uvedomiť, že každé ušetrené % v tomto tendri je aspoň 400 000 eur. Podľa mojich analýz oproti spôsobu, ako to robí minister Drucker, možno získať 6-10 miliónov eur.
Dnešný stav nákupu CT je taký, že sa z nich stal symbol korupcie a Divokého západu slovenského zdravotníctva. Nakupuje každý sám s podmienkami, aké si určí. Niekto veľmi efektívne, iný naopak brutálne predražene.
Minister Drucker ide centrálne nakúpiť CT cez takzvanú rámcovú zmluvu. Je to štandardný nástroj, ktorý by som aj ja odporúčal, ale neštandardne uplatnený .Je totiž tak nastavený, že z Divokého západu neurobí skutočnú súťaž, ale manažovaný kartel. Škandály nebudú, úspory však budú len obmedzené. Prečo?
Rámcová zmluva v tomto prípade štandardne znamená 2 kolá:
v prvom kole obstarávateľ vysúťaží určitý počet dodávateľov, ktorí majú uzavretú všeobecnú zmluvu na niekoľko rokov,
v druhom kole nemocnice potom prostredníctvom tejto zmluvy nakupujú konkrétne tovary čiastkovými zmluvami na základe dosúťaženia.
Ako to robí Drucker? Rozdelil CT prístroje do 5 kategórií, pre každú sa bude súťažiť zvlášť. Prebieha teda v podstate 5 paralelných súťaží. V každej kategórii dostanú zmluvu v prvom kole len dvaja s najlepšou ponukou. Pri konkrétnej objednávke nemocnice potom len títo dvaja budú súťažiť cenou o to, kto naozaj dodá konkrétny CT prístroj. MZ SR tvrdí, že v snahe dostať sa do tejto dvojky dodávatelia stlačia ceny už v prvom kole a potom pri dosúťažení to ešte stlačia nižšie.
Aké sú problémy tohto prístupu?
Takýto postup – určenie 2 súťažiacich ako maxima – sa pri rámcových zmluvách s dosúťažením takmer nikdy nepoužíva.
Ako maximum sa nikdy nepoužívajú dvaja, najčastejšie to býva osem dodávateľov. Číslo osem nie je magické, ale vychádza z preukázaného poznatku, že viac uchádzačov znamená lepšie ceny, ale aj vyššie administratívne náklady. Pri viac ako ôsmich uchádzačoch už ceny neklesajú, ale náklady na administráciu stúpajú.
Tak bola aj na Slovensku uzatvorená rámcová zmluva napríklad na letenky za Radičovej vlády.
Samozrejme, ak podmienky súťaže splní menej uchádzačov, zmluva sa uzatvorí s menším počtom. Skoro vždy však obstarávateľ stanoví minimálne počty, pri ktorých sa súťaž radšej zruší. Toto číslo býva vždy minimálne tri (donedávna bolo dokonca zakotvené fixne v EÚ legislatíve). Odporúčajú to aj medzinárodné autority (napríklad iniciatíva OECD a EÚ SIGMA).
Prečo je to tak? Prečo je trojka magické minimálne číslo?
Pri dvoch uchádzačoch v opakovanej súťaži je totiž veľmi ľahké dohodnúť kartel. Raz vyhrá jeden, inokedy druhý.
Minister Drucker kartelizácii pomáha aj tým, že CT prístroje rozdelil do 5 skupín (podľa súťažných podmienok to môže byť dokonca aj jeden, ak len jeden splní podmienky). Vysoký počet skupín s veľmi detailnou špecifikáciou jednotlivých typov prístrojov tiež znamená, že súťaženie bude veľmi obmedzené.
Na porovnanie - vo Veľkej Británii začiatkom tohto roka uzatvorili rámcovú zmluvu v jednotlivých typoch CT aspoň s 5 výrobcami pri tých typoch CT prístrojov, ktoré sa teraz súťažia aj na Slovensku. S 2 výrobcami uzatvorili zmluvu len pri veľmi špecifickom type mobilného CT prístroja, kde iní výrobcovia jednoducho neboli k dispozícii.
Čo bude dôsledkom?
Podľa štúdií realizovaných VŠE a TIS v Českej republike a na Slovensku každý ďalší účastník súťaže vedie k zníženiu kúpnej ceny o 5-8%. Toto číslo je u nás výrazne vyššie ako v meraných vyspelých krajinách, čo naznačuje, že práve u nás je ešte dôležitejšie mať súťaž čo najotvorenejšiu. Ak by teda v rámcovej zmluve boli piati namiesto dvoch, cena by mohla byť nižšia o 15-24% oproti tej, ktorú vygeneruje Druckerova súťaž. Pri 40 mil. EUR je to 6 – 10 mil eur rozdiel.
Zároveň treba uviesť, že rámcová zmluva umožňuje viacerými spôsobmi navýšiť jej výšku spolu maximálne do výšky 50%, takže z nej môže byť aj 60 miliónový kontrakt. V tom prípade možná úspora oproti Druckerovi sa dá odhadnúť na 9 – 15 miliónov eur.
MZ SR bude argumentovať, že chce do druhého kola len dvoch, aby dodávatelia ponúkli nízke ceny hneď v prvom kole. Toto je veľmi problematický prístup, čo je dôvod, prečo sa nepoužíva.
Ministerstvo navyše súťaž nastavilo tak, že sa posilnuje kartelizácia a špekulatívne ponuky (a la Blanár).
Okrem rozdelenia do veľkého počtu kategórií a výberu len dvoch uchádzačov do druhého kola je to aj fakt, že kritérium výberu víťaznej dvojky dodávateľov sa dá pomerne ľahko manipulovať. Ministerstvo totiž nastavilo prvé kolo tak, že do víťaznej dvojky sa dostane ten, kto dá najlepšiu priemernú ponuku na 3 možnosti: CT+2 roky servisu, CT+5 rokov servisu, CT+8 rokov servisu. Ak teda niekto odhadne, že nemocnice budú zväčša kupovať dlhý servis – 5 alebo 8 ročný, ako to robia dnes a ako to má aj zmysel – tak nastrelí na 2 roky veľmi nízku cenu, ale na 5 a 8 rokov dá vyššiu. Ukazuje to aj priložená tabuľka, kde vyhrá uchádzač B, ktorý špekuloval, hoci uchádzač A ponúka reálne ceny na všetky tri typy záruk.
| 2 roky | 5 rokov | 8 rokov | priemer |
Uchádzač A | 1 000 000 | 1 200 000 | 1 400 000 | 1 200 000 |
Uchádzač B | 500 000 | 1 400 000 | 1 600 000 | 1 166 666 |
Môžete povedať, že špekulant ide na svoje riziko – ak náhodou nemocnice budú chcieť krátky servis, bude musieť dodať CT za 500 000 a príde aj o gate. Nepríde!!! Ak náhodou nemocnica predsa len bude chcieť krátky servis, tak sa druhého kola súťaže jednoducho nezúčastní a nič nedodá. Nič mu za to nehrozí. To navyše bude vedieť aj jeho konkurent a nebude mať žiadnu motiváciu v tej súťaži ísť dole s cenou.
Súťaž totiž neobsahuje často používanú klauzulu z takýchto zmlúv, že uchádzač v druhom kole MUSÍ súťažiť. Ako expert dnes napríklad radím Európskemu parlamentu v rámci takejto zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že ak dodávateľ opakovane nedá ponuku, príde o zmluvu. Bez tejto klauzuly totiž dodávatelia majú motiváciu urobiť Blanára - nahodiť v prvom kole vo vybraných položkách nereálne nízke sumy – a skutočne súťažiť len tam, kde si nechajú priestor na vysoký zárobok.
Ak ste dočítali až sem, zaslúžite si pochvalu za príspevok k budovaniu lepšieho Slovenska. Na záver si preto povedzme, čo by minister Drucker mal urobiť:
Zrušiť súťaž a vyhlásiť novú s dobre nastavenými podmienkami.
Znížiť počet kategórií, v ktorých sa súťaží, z piatich napríklad na tri. Tým sa čiastočne oslabí možnosť kartelizácie a posilní súťaž medzi možnými prístrojmi.
Vybrať si len jeden typ záruky a tak odstrániť možnosť špekulácie. Alternatívne dať do zmluvy ustanovenie, že uchádzač musí pod zmluvnou pokutou súťažiť v každej súťaži, do ktorej bol vybraný.
Zvýšiť maximálny počet uchádzačov, s ktorými sa uzatvorí zmluva, aspoň na 4. To by stále predstavovalo motiváciu súťažiť aj v prvom kole a zároveň vytváralo predpoklady na skutočnú súťaž v tom kole, ktoré naozaj určuje cenu CT – a to je kolo druhé.
