Nechajme bokom fakt, že nemecký vzdelávací systém v oblasti základného vzdelávania nie je považovaný za veľmi dobrý a napríklad medzinárodné porovnania PISA ukázali to, že napriek vynakladaniu omnoho väčšieho objemu peňazí nemeckí žiaci v 15 rokoch sú na tom len o niečo lepšie ako slovenskí (a pred nimi sú napríklad aj Poliaci či Estónci). Cieľom tohto blogu nie je polemizovať s tým, v čom môže byť Nemecko našim vzorom, ale poskytnúť fakty pre tých, ktorých zaujíma, ako to v Nemecku funguje s prijímaním na gymnáziá.
Ako je to naozaj v Nemecku?
Nemecký systém vzdelávania nie je jeden systém, ale šestnásť rôznych krajinských systémov. Centrálna správa federálnou vládou je obmedzená na reguláciu a koordináciu profesijnej prípravy, výskumu, rozvoja VŠ a štipendií. Školstvo riadia krajinské orgány a úrady, federálna vláda ich činnosť koordinuje a vytvára spoločný rámec. Krajinské školské systémy majú spoločnú: dĺžku povinnej školskej dochádzky, zabezpečovanie nadväznosti stupňov vzdelávania, označovanie vzdelávacích zariadení, vzájomné uznávanie vysvedčení a systém známkovania.
V Nemecku začínajú deti na gymnáziu po skončení našej štvrtej triedy (niekde šiestej) vo veku približne desať rokov. Následne sa rozhoduje (nastavenia sú rôzne, viac info v tabuľke) o ďalšom, sekundárnom vzdelávaní. Žiaci sa vtedy delia na tri "prúdy" (s odchýlkami v závislosti od spolkovej krajiny):
hlavná škola - Hauptschule (5 - 6 rokov);
reálna škola - Realschule (6 rokov);
gymnázium - (9 rokov).
Typicky majú budúci malí gymnazisti na konci štvrtého ročníka základnej školy dosahovať priemer do 2,33 z nemčiny, matematiky a tretieho, všeobecnovzdelávacieho predmetu. Takéto priemerovanie má ale spravidla len signalizačnú funkciu a rozhodovanie je na rodičoch. Aj v Nemecku je živá debata o tom, či je takéto delenie správne, a či sa má o budúcnosti školáka rozhodovať v takom skorom veku. Prestupy do iného vyučovacieho "prúdu" ale nie sú vylúčené ani po rozdelení v štvrtom ročníku základnej školy.
Pozrite si prehľad požiadaviek pri prestupe zo základnej školy (spracované v tabuľke) na gymnázium v jednotlivých spolkových krajinách v Nemecku. Školy plnia odporúčaciu funkciu, rozhodnutie je takmer vždy na rodičoch.
Príklad Brémy: Podľa tabuľky má škola vydávať odporúčania na prestup žiakov. V skutočnosti je voľba na rodičoch. Tí sa môžu slobodne rozhodnúť, akú školu pre svojho potomka preferujú. Len v prípade, ak sa rodičia o osud dieťaťa nezaujímajú a nestretnú sa so školským poradcom, odporúčanie pre dieťa vydá škola. Gymnáziá potom usporiadavajú viackolové príjímacie konania, v ktorých naberajú žiakov (podľa preferencie rodičov) do dosiahnutia plnej kapacity. Na gymnázium sa teda žiak nedostane len v prípade, ak sú kapacity v Brémach naplnené. Pre viac informácií - detailná brožúra (pdf) popisujúca prestup na gymnázium.
Príklad Sasko: Sasko má jeden z najprísnejších systémov pre prijatie na gymnázium. Žiaci, štvrtáci, dostanú na základe svojich výsledkov odporúčanie, či majú prejsť v ďalšom vzdelávaní na gymnázium, alebo tzv. Mittelschule. Ak s odporúčanim školy rodičia nesúhlasia, žiak požiada o kvalifikačnú skúšku (Eignungsprüfung). Po jej úspešnom zložení je cesta na gymnázium voľná. Viac informácií o prestupe na gymnáziá v Sasku tu.
Štát | Dochádzka na prvom stupni | Proces |
Bádensko - Wurtembersko | 4 roky | Odporúčanie školy pri prestupe po prvej polovici 4. triedy. Priemer nemčiny a matematiky nesmie prekročiť 3 pri Realschule, pri gymnáziách musí byť pod 2,5. Testy na nižších stupňoch sú umožnené. ( www.bw.schule.de ). |
Bavorsko | 4 roky | Priemer z nemčiny, matematiky a predmetu domáce a odborné znalosti - 2,33 pri gymnáziách ( www.stmuk.bayern.de ). |
Berlín | 6 rokov | Po šiestich rokoch základnej školy vyberajú rodičia školu na prestup, pri gymnáziách je požadovaný celkový priemer do 2,2 a na Realschule od 2,8 do 3,2. Existuje tu šesťmesačná skúšobná doba pre ďalšiu zmenu školského zariadenia. ( www.berlin.de / sen / BWF /). |
Brandenbursko | 6 rokov | Základná škola dodáva odporúčanie pri prechode na gymnázium, priemer do 2,33 (nemčina, matematika a prvý cudzí jazyk). (www.bildung-brandenburg.de ). |
Brémy | 4 roky | Základná škola vydáva odporúčanie (nemčina a matematika). (www.bildung.bremen.de ). |
Hamburg | 4 roky | Celkový priemer 3,0 na Realschule a 2,5 na gymnázium. (www.bbs.hamburg.de ). |
Hessensko | 4 roky | Základná škola dodáva odporúčanie, rodičia si vyberajú z ponúkaných typov škôl - aj 8 ročných gymnázií. (www.kultusministerium.hessen.de ). |
Mecklenbursko - západné Pomoransko | 4 roky | Rozhodnutie je na rodičoch. ( www.kultus-mv.de ). |
Dolné Sasko | 4 roky | Rozhodnutie je na rodičoch, študenti dostávajú od základnej školy odporúčanie pre ďalšie štúdium. Nenašiel som nič o priemere. (www.mk.niedersachsen.de). |
Severné Porýnie - Vestfálsko | 4 roky | Odporúčanie školy pri prestupe, nič o priemere. ( www.bildungsportal.nrw.de ). |
Porýnie - Falcko | 4 roky | Rodičia rozhodujú, dostávajú odporúčanie od školy na presun žiaka po vykonaní skúšky po 12 a pol roku života ( www.bildung-rp.de ). |
Sársko | 4 roky | Rodičia rozhodujú na základe navštívenia strednej školy ( www.bildung.saarland.de ). |
Sasko | 4 roky | Základná škola dáva odporúčanie na štúdium na gymnáziu od roku 2010/2011 na základe požadovanej priemernej klasifikácie v štúdiu na úrovni priemeru 2,0 v predmetoch nemecký jazyk, matematika a sociálna výchova ( www.sachsenmachtschule.de For schule.de ). |
Sasko - Anhaldtsko | 4 roky | Rozhodujú rodičia, pre gymnázium a Sekundarschule je predpokladom na prijatie skúška ( www.bildung-lsa.de ). |
Šlezvicko - Holštajnsko | 4 roky | Rodičia rozhodujú, po konzultácii so školou dostanú odporúčanie, ktoré je použiteľné na všetkých školách s výnimkou osemročných gymnázií. ( www.lernnetz-sh.de ). |
Durínsko | 4 roky | Odporúčanie na prechod na gymnázium dáva základná škola, kde je potrebné minimálne hodnotenie „dobrý" z nemeckého jazyka, matematiky, vlastivedných a sociálnych štúdií. Ak nie je dosiahnutá kvalifikačná skúška, študenti môžu ísť do Regelschule alebo na osemročné gymnázium. ( www.thueringen.de / en / tkm ). |
Poznámka: za spoluprácu pri príprave ďakujem Karolíne Koščovej a Vincentovi Bujňákovi.
