Veková skupina | Miera nezamestnanosti (%) |
15 - 19 rokov | 61,7 |
20 - 24 rokov | 30,7 |
25 - 29 rokov | 16,7 |
30 - 34 rokov | 12,7 |
35 - 39 rokov | 11,8 |
40 - 44 rokov | 12,3 |
45 - 49 rokov | 10,9 |
50 - 54 rokov | 12,2 |
Priemer | 14,4 |
Zdroj: Štatistický úrad SR - výberové zisťovanie pracovnej sily
Minister Mihál v predkladanej novele navrhoval aby sa výpovedná lehota odstupňovala podľa počtu odpracovaných rokov na 1-5 mesiacov oproti dnešným 2-3 mesiacom. To znie dobre - ak niekto pracuje u zamestnávateľa dlhšie, nech je aj dlhšie chránený.
Každá minca má však dve strany. Pozrime sa, čo by bolo dôsledkom prijatia tohto opatrenia - motivovalo by v prípade potreby k prepúšťaniu novších zamestnancov. Prečo?
Ak sa zamestnávateľovi náhodou kvôli recesii alebo kvôli výpadku výroby zmenší objem práce a bude musieť niektorých svojich zamestnancov prepustiť, nebude ich prepúšťať podľa toho, kto je výkonnejší, kto sa možno na tú prácu viac hodí, ale, a to platí osobitne v kríze, podľa toho, koho prepustenie je najlacnejšie. V Mihálovom návrhu odstupného by bolo najlacnejšie prepúšťanie tých, ktorí sú u zamestnávateľa najkratšie a naopak najdrahšie prepúšťanie tých, čo sú tam dlhé roky. Tento systém, ktorému sa Slovensko dokázalo zatiaľ vyhnúť a ktorý dotiahli do absurdity napríklad juhoeurópske krajiny, je prekliatím pre „nových" a okrajových ľudí na trhu práce - absolventov, ženy po dlhšej absencii či menej kvalifikovaných ľudí.
Práve v južnej Európe - napríklad v Španielsku či Portugalsku - kde majú vo svojich Zákonníkoch práce prijaté opatrenia podobného typu, je ich dôsledkom je práve to, že mladí ľudia nevedia nadobudnúť na trhu práce nejakú formu solídneho postavenia a sú dlhodobo znevýhodnení. Pretože práve oni sú využívaní na to, aby v prípade nárastu výroby boli prijímaní a v prípade poklesu výroby boli hneď prví z tých, ktorí sú prepustení, čo naozaj nie je dobré ani pre nich, ani pre spoločnosť.
Takýto systém však nie je dobrý ani pre ostatných zamestnancov, tých „zabetonóvaných". Chráni im síce konkrétne miesto u zamestnávateľa, ale ak ho stratia vďaka veľkému prepúšťaniu či zmenia prácu, dostanú sa do rovnakého postavenia. To ich často núti držať si miesto u zamestnávateľa, kde sú dlho, aj vtedy, ak ich pracovné podmienky majú ďaleko od ideálu. Inými slovami, v takýchto krajinách aj dlhoročného zamestnanca nemožno prepustiť, ale možno ho vykorisťovať.
To by sa však na Slovensku diať nemalo - parlament schválil pri prerokovaní Zákonníka práce pozmeňujúci návrh, ktorým tieto predĺžené lehoty vypustil. Strata práce je nočnou morou asi pre každého Slováka - riešením je však tvorba pracovných miest, nie ochrana niektorých skupín na úkor ostatných. Výsledok je totiž nakoniec negatívom pre všetkých.
Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2010 a 2011. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu. Zoznam všetkých dielov nájdete tu.
