Na túto príhodu myslím často.
Napríklad vtedy, keď si prečítam srdcervúce volanie istého primátora, ako ho zlý zákon o verejnom obstarávaní prinútil kupovať deťom do školy najlacnejšie a nekvalitné potraviny. Zaujímavé je to preto, že:
-žiadny zákon primátora nenúti potraviny nakupovať školám centrálne, mohol to nechať na nich, keď to nezvláda
-čo je dôležitejšie, vôbec nemusel nakupovať podľa najnižšej ceny. Ak chcete vedieť viac, kliknite sem.
Ale aj napríklad vtedy, keď iný primátor s rovnakým srdcabôľom hovorí do kamery, ako ho zlý zákon o verejnom obstarávaní prinútil kúpiť lacného dodávateľa, ktorý nestíha dokončiť stavbu včas a on teraz príde o eurofondy. Nespomenie už, že:
-si do zmluvy nedal plnú náhradu škody v prípade dodania po „eurofondovom" termíne
-ani do podmienok obstarávania „bonus" za rýchlejšie dokončenie
-tieto chyby nemajú nič so zákonom o verejnom obstarávaní
Pre úplnosť dodávam: Nemám nič proti primátorom a starostom. Aj po desiatich rokoch som stále fanúšikom decentralizácie. Pri malej obci dokonca chápem, že starosta na tretinový či polovičný úväzok nemôže byť odborníkom na všetko. Tu však ide o primátorov väčších miest, pre ktorých pracujú doslova stovky ľudí a desiatky miliónov eúr ročne.
Rovnako si myslím, že v našom verejnom obstarávaní je problémov dosť (aj keď odborníci za zatvoreným dverami hovoria, že len menšina z nich súvisí so zákonom a väčšina s dlhodobo nízkou funkčnosťou Úradu pre verejné obstarávanie).
Len vidím, že - ako sa to už v živote stáva - na legitímne nadávajúcich sa nalepujú všetci tí, ktorí sa radšej vyhovárajú na zákon, než by občanom priznali, že to manažérsky po...
Tak si aj vy spomeňte na poslanca z úvodu, keď sa najbližšie niekto v televízii bude sťažovať, ako on dobre chcel, len ten zákon o verejnom obstarávaní.
Update, 28. 1., 10:37. Aby som bol v tomto prípade spravodlivý k ÚVO, tak vydalo ku kupovaniu nie za najnižšiu cenu už pred niekoľkými mesiacmi toto a k samotnej kauze jedálni toto.
