Najprv citáty. Pani De Jaegher uviedla: "Vyučovanie angličtiny je v súčasnosti už prežitkom... Uprednostňovanie anglického jazyka ako prvého cudzieho jazyka nie je výhodné ani pre štát, ani pre žiaka. Slovensko bude ekonomicky prosperovať, keď dosiahne vysokú úroveň vzdelania v cudzích jazykoch. Keďže angličtina sa učí oproti ostatným jazykom ľahšie a študenti si ju vyberajú najčastejšie ako prvý jazyk, tak potom to v negatívnom smere ovplyvňuje ich ďalšie jazykové vzdelávanie... Ak by študenti na vyššej úrovni ovládali namiesto angličtiny iný cudzí jazyk , tak by to bol pre nich tromf na pracovnom trhu."
Takéto tvrdenia ťažko vôbec komentovať. Určite existujú individuálne prípady, kedy je pre niekoho lepšie, ak ovláda konkrétny cudzí jazyk - napríklad aj svahilčinu. Útočiť tým na angličtinu je však úplne absurdné. Po prvé, angličtina je dnes jediný skutočne svetový jazyk. Pravdepodobnosť, že sa traja ľudia s rôznymi materinskými jazykmi dohovoria inak ako po anglicky je veľmi nízka (ak to náhodou nie je Čech, Slovák a Poliak). Angličtina sa stala štandardným jazykom svetového obchodu, vedy, medzinárodných inštitúcií a prakticky čohokoľvek iného, čo si vieme predstaviť. Dokonca aj Európska komisia, kde si francúzština zubami nechtami držala kľúčovú pozíciu, prešla za posledných desať rokov na angličtinu - kto neverí, nech sa pozrie, akým jazykom hovorí na tlačovkách či rokovaniach drvivá väčšina komisárov. Angličtina je kľúčová pri používaní internetu a informačných technológií a je dnes vnútorným jazykom takmer všetkých globálnych firiem vrátane niektorých francúzskych. Kedysi som vedel pomerne dobre nemecky. Dnes už nie - Rakúšania a Nemci pôsobiaci čo len trochu medzinárodne vedia všetci po anglicky a tak moja nemčina bez pozerania ORF úplne zhrdzavela.
To neznamená, že angličtina je objektívne najlepší či najkrajší jazyk. Stačí, že je dominantný. Rôzne faktory počínajúc koloniálnou históriou a súčasnou globálnou prevahou anglosaských krajín vo vede, vzdelávaní, médiách aj politike a končiac relatívnou jednoduchosťou jej zabezpečili na dlhé desaťročia istotu prvého svetového jazyka. Nemusí sa nám to páčiť, ale to je asi tak všetko, čo sa s tým dá robiť.
Neznamená to ani, že nemá význam učiť sa iné jazyky. Priemerný luxemburčan ovláda dva cudzie jazyky a maličká krajina ako Slovensko stavajúca na zahraničné investície a turizmus by mala mať túto otázku ako jednu zo svojich priorít. Nemčina, francúzština, španielčina, ruština, ale aj maďarčina, taliančina či holandčina - nech kvitne čo najviac jazykov. Len to nesmie zaslepovať pred faktom, že bez angličtiny je to do veľkej miery nanič.
Za normálnych okolností by bola celá vec skôr úsmevná a dali by sa písať vtipné komentáre o tom, že štátnym zamestnancom sa nepáči, že ľudia sa učia príliš jednoduché jazyky namiesto toho, aby sa venovali učeniu takých, ktoré sú skutočne náročné - napríklad niektorému zo 4000 jazykov Papuy Novej Guiney. Úsmev však zamrzne, keď sa bližšie pozrieme na to, kto hovorí.
Nejde o pani De Jaegher osobne, ktorá je určite veľmi milá, pedagogike a jazykom oddaná osoba (ešte čakám, kedy začne propagovať esperanto ako najlogickejšiu, najprístupnejšiu a najefektívnejšiu alternatívu, ako to bývalo kedysi, keď jazykoví sociálni inžinieri tiež chceli pre ľudí to najlepšie). Pani De Jaegher má však kľúčovú pozíciu v projekte Štátneho pedagogického ústavu venovanému vytvoreniu nového modelu vyučovania cudzích jazykov. Tento projekt v hodnote desiatok miliónov korún financovaný z Európskeho sociálneho fondu patril medzi posledné nádeje, že napriek neprítomnosti nového školského zákona sa niečo z obsahovej reformy školstva udeje. Preto ešte v roku 2005 ministerstvo školstva rozhodlo a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny súhlasilo s tým, že ŠPÚ dostal tieto prostriedky de facto priamym zadaním ako štátna inštitúcia.
Projekt začal sľubne. Výsledkom prvej etapy bolo poznanie, že jazyky na Slovensku sa učia podľa možností a potrieb školy, nie žiaka. A tak niekto začne nemčinou a pokračuje francúzštinou, pretože stredná škola nemčinára nemá. Alebo pokročilý angličtinár sa vracia o niekoľko rokov späť, lebo taká je úroveň väčšiny jeho spolužiakov. Výsledok je mrhanie zdrojov a slabé výsledky. Analýza ukázala aj mnoho ďalších zaujímavých vecí o kvalite jazykového vzdelávania.
Potom mali prísť návrhy, ako tento problém obmedziť. Namiesto toho sme sa práve dozvedeli, že angličtina je prežitok. Ak sa toto "poznanie" premietne do nového systému výučby jazykov, budem si trieskať hlavu o stenu, že sme ešte ako ministerstvo práce s financovaním z ESF súhlasili. Ale žije vo mne ešte nádej... že sa zajtra z médií dozvieme, že išlo len o vtip a pokus ŠPÚ otestovať, či novinári naletia naozaj na všetko. Pani De Jaegher, naleteli. Netrápte nás ďalej...
