Zásadných dier je v tomto prístupe niekoľko.
Prvú spôsobuje nepružnosť slovenských vysokých škôl. Napríklad v USA alebo Veľkej Británii si študent sám vyberie, či chce titul získať v jednej alebo dvoch oblastiach a môže sa slobodne rozhodnúť, akú kombináciu si zvolí. Nie však na Slovensku. U nás máte dve možnosti: ak máte obrovské šťastie, otvára niektorá vysoká škola kombináciu odborov, po ktorej túžite. Ak nie, buď to vzdáte, alebo si kombináciu namiešate sami tým, že chodíte na dve školy naraz. Aj doteraz boli títo dvojití študenti potrestaní za neschopnosť nášho vysokého školstva tým, že museli naraz riešiť požiadavky dvoch fakúlt či vysokých škôl, ktoré na podobné situácie neberú ohľad v rozvrhu ani v iných požiadavkách. Teraz majú chudáci, čo sa chcú priveľa naučiť, začať platiť aj školné. Ak vás nedojíma nespravodlivosť tohto postupu, mala by vás pobúriť zjavná nerovnosť: môžem študovať dva odbory naraz zadarmo, ale len ak sa niektorá vysoká škola rozhodne, že túto kombináciu otvorí?
Druhou dierou je systém financovania vysokých škôl, ktorý je odvodený len od ich ekonomickej náročnosti. Medicína či veterinárstvo stoja niekoľkonásobne viac ako ostatné odbory - pomer medzi najdrahšími a najlacnejšími je približne desaťnásobný. To má opäť logiku v systéme bez školného, kde má mať každý nárok študovať podľa svojich schopností, ale logika sa so školným stráca. Študent, ktorý zároveň vyštuduje sociológiu, politológiu, ekonómiu aj právo nás stále všetkých stál oveľa menej ako jeden veterinár. Mladík posadnutý spoločenskými vedami by však mal z uvedených štyroch škôl tri zaplatiť, no milovníka zvierat to celé nebude stáť ani korunu a to ani v prípade, keď si za svoje vzdelanie otvorí ordináciu v Hainburgu.
Tretí problém vzniká z medzinárodnej mobility. Podľa uvedeného systému bude platiť aj študent, ktorý si urobí na Slovensku dva bakalárske tituly a v zahraničí magisterský a doktorský . Ten, kto vyštuduje na Slovensku jeden bakalársky, jeden magisterský a jeden doktorský titul, to má všetko zadarmo, hoci získal to isté vzdelanie, študoval na útraty slovenských daňových poplatníkov o dva človekoroky dlhšie a to ešte oveľa drahšie, keďže magisterské a doktorské vzdelávanie majú vyššie jednotkové náklady.
Tieto tri námietky sú však len príkladom mnohých logických problémov a nespravodlivostí, ktoré môžu vzniknúť, ak v rámci štátneho systému predstieram zavádzanie trhu. Ťažko by sa vysvetľovalo, prečo jedni môžu študovať dva odbory zadarmo a iní nie alebo prečo má mať niekto drahšie štúdium zadarmo a lacnejšie nie a prečo má byť na tom lepšie niekto, kto nás všetkých stojí viac peňazí.
V normálnom trhu so vzdelávaním by sme uvedené problémy riešiť nemuseli, pretože školy by sa riadili ochotou zákazníkov platiť a ceny by tak namiesto štátnej regulácie určovali dopyt a ponuka. (Poznámka bokom: napríklad Gruzínci umožňujú verejným aj súkromným vysokým školám účtovať si školné podľa uváženia. Poskytujú však mladým ľuďom štipendiá vrátane príspevku na školné. Výška príspevku je odstupňovaná podľa počtu bodov získaných v celonárodnej jednotnej maturite, takže tí najtalentovanejší chudobní majú na to, aby študovali "zadarmo" na najlepších školách.)
Ak sa na nám trh vo vzdelávaní z akéhokoľvek dôvodu nepáči, môžeme akceptovať doterajší systém, kde všetci študujú zadarmo a verejné vysoké školy sú trhu vystavené len vo veľmi obmedzenej miere. Taký systém je postavený práve na snahe umožniť prístup k určitým statkom len na základe schopností, nie na základe trhových kritérií, ako je snaha a ochota platiť.
Snaha účtovať školné len niektorým veľmi malým skupinám nielenže je nespravodlivá, ale aj málo účinná. Buď od takýchto študentov budú vysoké školy vyberať len symbolické školné a potom je efekt zanedbateľný, alebo nasadia sumy poriadne. V tom prípade vzdelania nadmerne chtiví mladí ľudia budú radšej študovať v Česku a inej cudzine od začiatku alebo si tam aspoň vycestujú za druhým titulom. Prečo sa za cenu malých dodatočných príjmov snažíme exportovať tých pravdepodobne najtalentovanejších a najpracovitejších študentov mi jasné nie...
Ten, kto nesleduje celú problematiku, sa logicky spýta: prečo toľko kriku, keď uvedený zákon platí už päť rokov? Odpoveď je jednoduchá - kombináciou rôznych prechodných ustanovení a praktických problémov sa doteraz toto konkrétne ustanovenie reálne neuplatňovalo (pozn: formulácia spresnená). Rovnako ako Magvašiho Zákonník práce či Malchárkove zimné pneumatiky, ide o niečo, čo parlament schválil bez premýšľania a až teraz sa má dosta do života. Mediálne informácie však naznačujú, že Mikolaj sa nechystá naprávať Ftáčnikove chyby, ale je na ne skôr hrdý. A tak môžem len dúfať, že to do roku 2023 dokážeme zmeniť. Vtedy totiž možno na vysokú školu nastúpi moje prvorodené dieťa...
Poznámka: autor vyštudoval v rokoch 1995-1998 paralelne na Slovensku prvý, bakalársky stupeň na Ekonomickej univerzite a Vysokej škole múzických umení. Magisterský a doktorský titul už získal na University of St Andrews v Škótsku.
