Rodičovstvo prináša okrem veľkých, zásadných radostí aj potešenia drobnejšieho charakteru. Jedným z nich je znovuobjavovanie detskej kultúry. Vďaka svojmu synovi som videl všetky príbehy Krtka a viem, o čom sa hovorí, keď poľská ombudsmanka podozrieva Tinkyho Winkyho z propagácie homosexuality. (Som na strane Tinkyho Winkyho.) A tak som sa dnes popoludní ocitol v miestnom kultúrnom stredisku na živom predstavení Ela a Hopa. (Inak ich možno pozerať v nedeľu ráno na STV.)
Nechcem byť nespravodlivý. Ela a Hop sú veľmí príjemná dvojica. Predstavenie mali remeselne zvládnuté veľmi dobre a bolo jasné, že deti majú veľmi rady (a vzťah je opätovaný). Postupne ma však začalo čosi rušiť. Keď hľadali v publiku chlapčeka, ktorý by predstavoval vynálezcu v štýle Tomáša Alvu Edisona, spomenul som síce na Marie Curie, ktorá v rovnakej dobe dokázala napriek všetkým prekážkam objaviť rádium, ale nechcel som ideologizovať detské predstavenie. Následne si vybrali dievčatko a dali mu rolu autorky receptov Dobromily Rettigovej. Tu už mi tlak mierne stúpol. Ďalší chlapček bol pre zmenu veľký športovec. Vyvrcholením predstavenia bola scénka filmového režiséra a herečky, ktorá chcela byť princeznou.
Sumarizujte so mnou: vo svete Ely a Hopa sú chlapci vynálezci, športovci a filmoví režiséri. Dievčatá sú naopak kuchárky a herečky. Takto sa už v trojročných detských mozgoch usádza, čo je "normálne" a čo nie. Nie je predsa "normálne", aby dievča chcelo niečo objavovať, alebo bežať maratón či natočiť film. Nechcem tu napísať dlhú feministickú esej, ale spomenul som si na svoju priateľskú zo študentských čias Evu Borušovičovú, ktorá bola podľa všetkého prvou ženou, ktorá na VŠMU vyštudovala filmovú réžiu. Nemám právo prezrádzať jej osobné zážitky, ale to, čím musela prejsť, aby svoj sen splnila, by dúfam rozcitlivelo aj najväčších konzervatívcov.
A preto by som chcel poprosiť Elu a Hopa, aby zvážili miernu modifikáciu svojho predstavenia. Vymeniť tradičné stereotypy by totiž bolo nielen správne, ale aj umelecky zaujímavejšie. Režisér a herečka je klišé staré ako film sám. Režisérka a herec - to by už bolo niečo iné...
