Dovolenka v Tunisku? V Mahdii v pohode...

Pred pár dňami sme sa vrátili domov. Čierni ako pastelky. Oddýchnutí, hlavy zresetované. A najmä veľmi spokojní, ako sme si dokázali užiť každučký deň našej dovolenky. Myslím si síce, že na mieste dovolenky až tak nezáleží, dôležitejší sú ľudia okolo a venovanie sa jeden druhému. Ale hotel Mahdia Beach (štyri hviezdičky) ako miesto pobytu má určite svoje čaro a silu umocniť skvelý dojem zo spoločne strávených chvíľ.K hotelu – je to naozaj super areál pre „dorast“, s väčšinou bazénov v hotelovom komplexe vhodnou pre deti na čľapkanie sa. Ani jeden z nich nebol vyslovene plavecký, takže keď mal Marek rukáviky, boli sme pokojní, vedeli sme, že sa mu nič nestane ani v hlbšej vode. A kto si chcel zaplávať (vrátane detí), mohol ísť len do pár metrov vzdialeného mora.Mahdia je aj čo sa pláží a kúpania v mori týka takisto super, nie nadarmo sa jej hovorí tuniský Karibik. Pláže krásne piesočnaté. More s pozvoľným vstupom, takisto s piesočnatým povrchom. Nikdy sme ešte toľko v mori neplávali, ako v Mahdii. Barborka nám dokonca raz, keď bolo more pokojné, „v kolese“ aj zaspala.Teplo v Tunisku bolo v norme, žiadne štyridsiatky, ale väčšinou „zdravých“ maximálne 35 stupňov. Najmä doobeda mával človek trošku aj pocit zimy, keďže ani voda zvyčajne ešte nebývala zohriata. Mával som vtedy pocit, že v Senci by bolo teplejšie. Poobede však už hrialo ako sa na tuniské slnko patrí.Žalúdok nás počas 10 dní poslúchal všetkých, žiadne „behy“ neboli. Dávali sme si ale veľký pozor, všetci štyria sme si povinne vyplachovali ústa pri umývaní zubov s minerálkou. V rámci all inclusive bola zadarmo, takže dodávky boli pokryté.Barborke nepoškodilo ani pitie vody v hotelovom bazéne. Raz darmo, tréning na Slovensku pred odchodom pomohol...A boli sme aj mimo hotela, dvakrát. Raz na krátkej prechádzke v 15 minút chôdzou vzdialených obchodíkoch. Druhýkrát na poldňovom výlete v centre na pravých arabských trhoch. Napriek všetkému som sa však vždy, aj mimo hotela, cítil v Mahdii bezpečne...Najmä tie trhy boli zážitkom, taký chaos a hluk nakumulovaný na jednom mieste som dlho nevidel. A bolo to aj dosť stresové, ak by sa nám tam deti stratili, ani Boh ich nenájde. Držali sa nás ale za ruky pevne, ani Majovi nenapadlo utekať.Na tých trhoch to inak bol raj pre predavačov. Veď čo je lepšie, ako dohadovať sa o cene so spotenými a z tepla nervóznymi kupujúcimi? Majkovi sme kúpili na tých trhoch brazílsky futbalový dres, Ronaldinha s desiatkou. Pôvodnú cenu (určite nadsadenú) 85 tuniských dinárov som zrazil na 40 (určite stále ešte nadsadených). Ale kašľal som na to. Dinár hore-dolu, už som sa videl na turistickom vláčiku, ktorý sme túžobne očakávali na kruhovom objazde v centre Mahdie a ktorý nás mal dopraviť naspäť do hotela.Apropos, turistický vláčik. Ak sa ocitnete v Mahdii, odporúčam vyskúšať ho. Na začiatok potrebujete pevné nervy, on totiž nechodí podľa žiadnej „schedule“, ale naslepo. „Zhruba raz za hodinu,“ dostal som doporučenie na recepcii hotela.Čakali sme na vlak asi 50 minút. Cesta z hotela do centra mesta trvala po jeho príchode asi 30 minút. Bolo zážitkom sledovať dopravu svištiacu okolo nás. Ak máte pocit, že slovenskí šoféri nedodržiavajú predpisy, v Tunisku som mal pocit, že nedodržiavať predpis je vecou cti. Plná čiara neexistuje, prednosť na križovatke detto. A zastávka vláčiku v centre Mahdie? Zastavil na kruhovom objazde, autá za nami, autá pred nami. A Ty, milý cestujúci, hoď sa po výstupe z vláčku pod auto. Ak máš pritom ešte kočík, nervy v kýbli sú garantované hneď po vystúpení. A k tomu „do tanca“ hrá na píšťalku usmievajúci sa policajt...Čo je ale zaujímavé, aj tento dopravný chaos asi funguje, ani raz (vrátane hodinových ciest z letiska na hotel a z hotela na letisko) som na tuniských cestách nevidel nehodu.Ak sa teda rozhodujete, či Tunisko áno alebo nie, moje rozhodnutie je jasné. Minimálne tuniská Mahdia ako miesto pobytu stojí za to. Myslím, že Tunisko je krajina, do ktorej sa človek po prvej návšteve aj rád vráti. My s polovičkou sa určite vrátime, keď podrastú deti. Kartágo či Saharu si nenecháme ujsť...