Sú však ekonomickí experti, ktorých doslova „žeriem“. Ide napríklad o Čechov Tomáša Sedláčka, Vladimíra Pikoru a najmä ich krajanku (inak Pikorovu manželku:) Markétu Šichtařovú. Keď som sa pred časom začítal do ich (Šichtařovej s Pikorom) knihy „Všechno je inak aneb Co nám neřekli o důchodech, euru a budoucnosti“, myslel som si, že Slovensko sa nachádza v inej galaxii. Na ktorej sa o otázkach dôchodkovej reformy nemôže hovoriť z obidvoch strán. Na ktorej treba bez zbytočných rečí iba adorovať tzv. II. dôchodkový pilier. Kniha spomenutej dvojice pritom na tzv. druhý pilier ponúka iný pohľad, autori ho v knihe vôbec nešetria, argumentačne dokladajú jeho obrovské riziká a navrhujú skôr iné, alternatívne možnosti riešenia financovania dôchodkov. Iné neznamená návrat k I. pilieru. Ten je neudržateľný, najmä pri demografickom vývoji, aký zažívame nielen my na Slovensku a v Čechách. Iné podľa Šichtařovej však znamená napríklad umožnenie, aby sa ľudia v rámci možnosti sami slobodne mohli rozhodnúť a postarať, aj po finančnej stránke, o svoju budúcnosť.Čítajúc Šichtařovú (a nielen v spomenutej knihe), hneď mi napadlo, že tá žena je nielen veľmi múdra. Ale často ide aj proti mediálnemu a spoločenskému prúdu. Čo jej v konečnom dôsledku môže od kritikov (krikľúňov) priniesť nálepku ľavičiarky. Na Slovensku by v prípade takýchto názorov nálepka ľavičiar pre ekonóma bola veľmi pravdepodobná. Pretože u nás podobná rovnovážna diskusia, prinášajúca hlasy nielen za, ale aj proti dôchodkovej reforme (respektíve za iné riešenie zabezpečenia ľudí v dôchodkovom veku), v klasických médiách (keď sme II. pilier schvaľovali) takmer úplne absentovala a stále aj absentuje. Kto je proti II. pilieru, respektíve kto si nemyslí, že je II. pilier všeliekom, je za kovaného boľševika pomaly pasovaný.V Čechách to tiež nie je inak. Šichtařová aj tam nálepky ľavicovej ekonómky schytáva. Pritom takéto jej hodnotenie je úplne „mimo mísu“. Vo svojom pravidelnom stĺpčeku v českých Literárních novinách to vonkoncom aj sama poznamenala. Takú kritiku nazvala hlbokým nedorozumením (alebo možno ani nie tak hlbokým, ako cieleným?)...“Má kritika penzijní reformy nemá pranic společného s levicovým vnímáním světa. Ba právě naopak. U celé koncepce penzijní reformy mi totiž chybí něco velmi podstatného. Víra v inteligenci veřejnosti. Úcta ke svobodě...“Je ľahko dávať nálepky. Robia to často ľudia, ktorí chcú druhého zmanipulovať. Alebo jednoducho nemajú iné protiargumenty. A vaša argumentácia, oponentúra im len akosi nesedí...Šichtařová píše zrozumiteľne, tak, aby ekonomické veci odohrávajúce sa okolo nás pochopilo aj „dvanásťročné dieťa“. Aj v tom je iná ako „iní“. Prelúskanú mám už aj jej (zase spolu s manželom napísanú:) novú knihu, „Nahá pravda aneb co nám neřekli o našich penězích a budoucnosti“. Nie je to optimistické čítanie. Avšak je dobré poznať možné (či veľmi reálne?) scenáre ekonomického vývoja trošku viac do hĺbky. Život sa ani v prípade akejkoľvek negatívnej akcelerácie krízy neskončí. Ale je dobré rátať aj s tým horším, aby sme si to dobré dokázali užiť. Aby sme sa dopady toho zlého aspoň trošku pokúsili eliminovať. A dokázali sa na ne pripraviť...To, čo vykríklo dieťa v Andersenovej rozprávke Cisárove nové šaty, platí aj pri terajšom pohľade na situáciu v ekonomike. Kráľ je nahý...
Nahá pravda o nahom kráľovi
V slovenských i českých médiách dostáva priestor veľa ekonómov. Budem úprimný, pri viacerých z nich, keď ich čítam či počúvam, si hneď spomeniem na slová Nassima Taleba v jeho Čiernej labuti, pretože tie, aspoň sa mi to tak zdá, sedia aj na nich ako ušité...“Jistí profesionálové, kteří nepochybujú o své fundovanosti, fakticky žádnými odborníky nejsou. Podíváme-li se na jejich reálné výsledky, zjistíme, že svému oboru nerozumějí o nic více než laici. Umějí však lépe a přesvědčivěji formulovat a vysvětlovat nebo vás dokonce zahrnou komplikovanými matematickými modely. Nosí také častěji kravatu.“