Alexandrovovci a Madonna

Alexandrovovci predstavujú kľúč k pochopeniu ruskej duše. A vedia ho (ten kľúč) aj predať, dramaturgia ich predstavenia bola naozaj dokonale prepracovaná. Celé dvojhodinové vystúpenie bolo popretkávané ruskou klasikou typu Kalinka, Kaťuša, Vstavaj, strana narodnaja či Razcvetali, jablone i gruši. Vrcholom večera bol pre mňa Verdiho Zbor židov, či ďalšia ária z Nabucca, ktorú sólista Vasilij Štefuca (75-ročný!) zvládol tak bravúrne, že si vyslúžil dlhotrvajúci standing ovations asi 4000 prítomných divákov. To by sa Madonne za spev stať nemohlo. Občas veru aj falošne zatiahla.Popri piesňach sa aj tancovalo, kazačok a podobné tance, v ktorých tanečníci (a tanečníčky) ukazovali svoje baletné a gymnastické umenie. Hoci v tomto prípade sa tanečníci od Madonny tiež snažili, stodvadsaťčlenný armádny zbor bol podľa mňa o chlp lepší.No a záver Alexandrovovcov s terchovskou muzikou a slovenskou Na Kráľovej holi, raz dokonca spolu s celým publikom, musel dostať úplne každého. Tu však chválim aj samotný nápad, naštudovať a zaspievať v každej krajine, kde vystupujú, typickú národnú pesničku. Nepreháňam, mal som zimomriavky. Na Kráľovej holi bolo kľúčom Alexandrovovcov k našej slovenskej duši. Tu porovnanie s Madonnou nie je vôbec možné.Sumár? Organizácia koncertu síce horšia, problémy s miestom, ozvučenie, trápna moderátorka. Samotný koncert a šou však nemali chybu. Na Madonnu by som už nešiel. Na ruský armádny zbor áno...