Anthropoid

Posledné dni ma takto dostala vynikajúca kniha Jiřího Šulca „Dva proti Říši“. Tento strhujúci historický román popisuje český odboj počas II. svetovej vojny, exilovú vládu, výcvik parašutistov v Anglicku a samozrejme najmä prípravu operácie Anthropoid (atentát na Heydricha), samotný atentát a situáciu v protektoráte po ňom. Hlavnými postavami románu sú hlavní protagonisti atentátu, Josef Gabčík a Jan Kubiš.O atentáte som už veľa čítal, veľa počul. Myslím, že som videl aj starší český film na túto tému. Román ma napriek tomu dostal. Hltal som časti o tom, ako sa obidvaja, Gabčík a Kubiš, pripravovali na svoju tajnú misiu. Aké problémy riešili po zoskoku do protektorátu. Ako prežívali svoj súkromný život, vrátane lások. Či ako spolu s ďalšími odbojármi čelili obyčajným ľudským krízam. Strachu z doby, v strede ktorej sa ocitli. Strachu z toho, či prežijú. Strachu o svojich blízkych.Napriek tomu sa väčšina z nich nezľakla vážnosti doby a snažili sa vzdorovať hitlerovcom s nasadením svojich životov. Bez ohľadu na nebezpečenstvo. A ak niekoho z nich nemecké kliešte aj zovreli, volili radšej smrť požitím jedu alebo zastrelením sa, ako by mali padnúť do rúk gestapu.Boli však aj iní. Parašutista Viliam Gerik, ktorý sa sám prihlásil gestapu a začal kolaborovať. Či Karel Čurda. Ak by nebolo jeho zrady, Gabčík s Kubišom by sa spolu s ďalšími asi dostali z Prahy do bezpečia. Úkryt v krypte kostola bol pomerne bezpečný, čakali na deň, kedy by sa, ležiac v rakvách, v pohrebných vozoch dostali von z mesta. Čurda bol však rýchlejší. V románe sú pomerne obšírne vykresľované jeho myšlienkové pochody. Ako sa od začiatku bál o život. Ako ho vlastná rodina nepriamo nútila odísť z domu, aby ich nedostal do problémov. Ako sa bál, aby nevystrieľali jeho príbuzných potom, ako naňho prídu. Nakoniec sa rozhodol využiť ultimátum Nemcov, hovoriť pred gestapom a prežiť. Kubiša, Gabčíka a spol. však prežil len o pár rokov. Po vojne bol československými úradmi (tak ako aj Gerik) za vlastizradu popravený.Samozrejme, možno debatovať o tom, či bol atentát na Heydricha správnym krokom. Beneš a exilová vláda ho vymysleli, aby ukázali akcieschopnosť československého odboja a získali tak Londýn na svoju stranu. Podarilo sa, Angličania po atentáte odvolali svoj podpis pod Mníchovskú dohodu. A keďže tak neskôr urobili aj Francúzi, Beneš získal istotu, že Československo bude po vojne obnovené vo svojich pôvodných hraniciach.Na druhej strane, akcia skupiny Anthropoid rozpútala v protektoráte teror dovtedy nevídaných rozmerov. Nemci sa nezastavili pred ničím, okrem tisícok popráv či odsune Čechov do koncentračných táborov, vymazali z mapy dedinky Lidice a Ležáky...Po prečítaní strhujúceho románu Jiřího Šulca, v ktorom autora nedá čitateľovi ani na sekundu vydýchnuť, striedajúc scény z odboja so scénami z nacistického tábora, sa prikláňam skôr názorom za atentát. Nemci by aj bez neho svoj teror proti Čechom stupňovali. Nepovažovali ich za rovnocenných ľudí (tak ako ani Slovákov či iných Slovanov), ale za „podľudí“. Za rasu, ktorá po víťaznej vojne bude vyhladená. Za atentátom na Heydricha preto vidím odvážny čin, ktorým sa Gabčíkovi a Kubišovi podarilo zneškodniť v podstate nacistickú „trojku“ . A ukázať tak, že Nemci sa na cudzom území nikdy nebudú cítiť doma.Kniha „Dva proti Říši“ je príbehom o odvahe, pomoci, obetavosti, ale i zrade. Keďže vychádza z pravdivého príbehu, je o to mrazivejšia. Čítajúc ju som mal pocit, akoby som bol aj ja sám protagonistom deja...Čakám na zákrute na Heydrichov mercedes...