Jedno malé stretnutie s veľkým človekom

Pán Bulva pôsobí charizmatickým, príjemným dojmom. Žije v Monaku, najlepšie naňho asi sedí pojem „svetoobčan“. Josef Bulva však napriek svojmu „svetoobčianstvu“ nezabudol na svoje korene, ani na to kde vyštudoval. A keďže Slovensku sa rozhodol aspoň sčasti vrátiť to, čo mu naša krajina dala (toto by možno znela z úst väčšiny ľudí ako povinná fráza, z úst pána Bulvu táto veta dýchala úprimnosťou a vďakou), založil v spolupráci so Slovenskou hudobnou spoločnosťou, Vysokou školou múzických umení a Slovenským rozhlasom Nadáciu Josefa Bulvu, podporujúcu mladých slovenských hudobných umelcov. Pred niekoľkými dňami dala spomenutá nadácia cenu vo forme tvorivého štipendia nádejnému skladateľovi Mariánovi Lejavovi, pričom cenu spojila s tvorivou objednávkou pre jej držiteľa na vytvorenie skladby Metamorphoses nocturnes pre orchester. Súčasťou ceny je aj verejná premiéra skladby Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu na otváracom koncerte budúcoročnej sezóny...Josef Bulva ma zaujal celým svojím životným príbehom, ale najviac svojou definíciou úspechu a šťastia. Na túto tému povedal zástupkyni jednej televízie pri rozhovore asi toto: „K úspechu treba veľa ingrediencií ako pracovitosť, obetavosť, zázemie, talent. Najdôležitejšie však je byť v správny čas na správnom mieste, mať šťastie...Šťastie ale nepríde na zavolanie, o šťastie sa treba neustále pokúšať. Ja šťastie prirovnávam k letiacemu lietadlu. A my, ak chceme, aby mohlo „pristáť“ pri nás, musíme mu postaviť pomyselné letisko. Samozrejme ani to naše pomyselné letisko nie je garanciou, že šťastie nakoniec príde. Bez neho však určite nepriletí...“