S pokojom Angličana som si to o štvrť na päť zo Šamorína nasmeroval do bratislavského Istropolisu. Veď navigácia z novín bola zrejmá...V pohode som o 16,40h zaparkoval a vybral sa do chátrajúceho Istropolisu, bývalého Domu Revolučného odborového hnutia. Prvé dvere boli síce otvorené, ale druhé už nie. Dostať som sa mohol iba do vedľajšej miestnosti, v ktorej prebiehala nejaká oslava...Za druhými dverami stál starší strážnik a s úsmevom mi naznačoval, či idem piť. Ukazoval pritom k oslavujúcim. Krútim hlavou, a ukazujem na strážnika, aby mi otvoril. On opäť naznačuje pitie a ukazuje smer „oslava“.„Nie, nejdem na raut, ale do kina! Na Mníchov!“ skúšam naňho hlasom, pretože donekonečna čakať nemôžem, film začína o päť minút.Mám pocit, že ten chlap vedel, o čo ide, už od začiatku. Vedel, že som zúfalec, ktorý nemá ani potuchy, že kino v onej budove nie je. Ústa sa mu rozťahujú do úsmevu a´la Bolek Polívka a odpovedá tykaním. „Kamarát, tu kino nie je už rok a pol, ideš zle. Istropolis je v Poluse!“Utekám naspäť k autu, pomaly sa lúčiac s vidinou zhliadnutia Mníchova. V novinách si potvrdzujem strážnikovu informáciu – je to Polus. Za názvom Istropolis Cinema Center je uvedený v zátvorke...V aute však rýchlo mením plán, Polus je od Istropolisu čo by kameňom dohodil. „Aďa, to sa len mne môže stať. Roky sme neboli v kine, a ja som ani nezaregistroval, že zrušili Istropolis!“ tlmočím počas jazdy mobilom mojej drahej. Telefonátom jej zjavne zlepšujem náladu. „Pamätáš si, že aj v Trnave sa nám to raz tak stalo? Vybral si ten americký film o bitke o Stalingrad, a prišli sme po bitke, v deň, keď ho už nevysielali. Zle si pozrel program...Teraz aspoň máš istotu, že Mníchov ide v Poluse, bež tam, maximálne zmeškáš päť minút,“ odvetila do telefónu.Na Mníchov som nakoniec šiel. Zmeškal som naozaj len chvíľku, „chytil“ som ešte úvodné sekvencie z olympijskej dediny. Film to bol podľa očakávania veľmi dobrý, ale o pocitoch z neho až v ďalšom texte. Dnes som chcel najmä o Istropolise. Pretože niekedy sa do kina oplatí ísť už len z toho dôvodu, aby ste zistili, že neexistuje...
Mníchov v neexistujúcom kine
Už pár dní som sa chystal do kina na Spielbergov Mníchov. Dnes prišiel deň, kedy som svoj plán uskutočnil. Sám, bez manželky. Aj keď sme spolu v kine neboli už pekných pár rôčkov. „Mne Ti duša po tom filme nejak nepiští. Ale choď si ho pozrieť, v pohode,“ odobrila mi plán polovička. V novinách som si letmo prečítal, že film hrajú v bratislavskom Istropolis Cinema Center poobede o desať minút päť hodín...